tmár, -a m. pejor. vyznávač náboženstva a odporca pokroku, osvety, spiatočník: Darmo, i reakcionár a tmár musí kráčať s duchom času. (A. Mat.) Cez lávu a popol hrdo vyklíči naše semä navzdory tmárom, podpaľačom, zhubcom! (Žáry);
tmársky príd.: t-a ideológia hlásajúca vieru v nadprirodzené bytosti; t-e prežitky náboženské;
tmárstvo, -a, -tiev str. náboženské názory odporujúce pokroku, spiatočníctvo: stredoveké t.; ideologické t.