tlčhuba -u mn. -ovia m. pejor. táraj, táradlo
tlčhuba -bu pl. N -bovia m.
tárač, táraj expr. kto veľa, zbytočne, nerozvážne hovorí • expr.: táradlo • trepaj • trepák: nik si ho nevážil, bol to iba taký tárač, trepaj • expr.: meľhuba (Vajanský) • rapotáč • rapoták (Bendová) • frázista • šepleta (Zúbek) • expr. zried.: taran • tliapaj • hovor. pejor. búchač (Hviezdoslav) • pejor. tlčhuba • nár.: ľapták (Hviezdoslav) • ľaptoš (Skalka) • ľabdoš • hrub. drístoš • subšt. kecoš
tlčhuba p. tárač
tlčhuba, -u, mn. č. -ovia m. pejor. človek, ktorý rád hovorieva bezobsažné, prázdne, zbytočné al. nepravdivé reči, tárač, táraj; frázista: Bol to ľaktikár, tlčhuba. (Jégé) Čo nám chce povedať ten tlčhuba? (Bedn.)