titulovať nedok. oslovovať titulom; nazývať, menovať, oslovovať vôbec: t. niekoho pán doktor, pán predseda;
pren. t-li sa všelijakými menami prezývali sa, nadávali si
titulovať sa [t-] -luje sa -lujú sa -luj sa! -loval sa -lujúc sa -lujúci sa -lovanie sa nedok.
titulovať [t-] -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok.
titulovať nedok. i dok. (koho, A) oslovovať, osloviť titulom
nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starý • hovoriť: hovorili jej babka • pomenúvať • titulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docent • kniž.: menovať • zvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menom • prezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom
titulovať p. nazývať
volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo sna • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izby • vyvolávať • vykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku
2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú
3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domov • pozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevu • vyzývať • vyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu
4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovať • ozývať sa • ohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny
5. používať meno • nazývať: volali ho starký • kniž.: menovať • zvať: vrch zvali Grúň • pomenúvať • označovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilné • oslovovať • titulovať (o človeku): titulovali ho pán doktor • prezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou
6. p. žiadať 1
titulovať, -uje, -ujú nedok. (koho) oslovovať podľa hodnosti, titulu, v oslovení nazývať, menovať: Dáte sa titulovať doktorom? (Stod.) Tituloval ju slečnou. (Jes.)
|| titulovať sa expr.
1. nazývať sa, menovať sa navzájom nejakým titulom: Svorne sa vše v krčme pri skleničke držali, mohli sa aj „bratmi“ titulovať. (Taj.)
2. používať pre seba nejaký titul: Nevieš, že každý čert už tituluje sa urodzeným? (Kuk.)
titulovať ndk lat označovať titulom; nazývať: wnukem Jupitra mne titulowaly wlastňane kretenssťj (PT 1796); addere titulum: tytulowati (PD 18. st); t. sa ndk sám seba označovať titulom, nazývať sa: predykante, kdybys wskutku byl, gako se chwastawe tytulugess, znal bys rozsud učinit (DuH 1723)