tisíc -a D -u L -i I -om mn. N a A -e G -ov D -om L -och I -mi/-ami; v spoj. s počítaným predmetom obyč. neskl. m. čísl. zákl.
1. vyj. číslo a počet 1000: blížiť sa k t-u; t. korún, vo výške t. metrov; odpovede od t., od t-ich opýtaných; jeden (prípad) z t-a i fraz. zriedkavý, zriedkavo
2. expr. neurč. množstvo, veľa: mať t. otázok, t-e demonštrantov tisícky; míňať, zarábať ťažké t-e veľa peňazí, tisícky
● → gazdovať od t-a ku stu; vzdialený od niečoho na t. honov veľmi; ani za t. rokov nikdy; expr. t. hrmených, t. striel (okovaných) zahrešenia;
tisícový príd.: t-é hodnoty
tisíc G -ca D -cu L -ci I -com pl. N a A -ce G -cov D -com L -coch I -cmi/-cami v spoj. s počítaným predmetom obyč. neskl. čísl. základná
tisíckrát, tisíc ráz čísl. násobná príslovková
doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočerta • dofrasa • došľaka • doďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiť • šľaka: šľaka, zase som sa pomýlil • dopekla • dohroma • dokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčí • anciáša • anciáša tvojho • paroma tvojho • paroma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokoj • kýho/kieho elementa/helementa • fraz. expr. ja tvojho elementa/helementa • kýho/kieho čerta • kýho/kieho paroma • kýho/kieho frasa • žart. firnajz • fraz.: sto striel okovaných • tisíc striel okovaných • tristo hrmených • sto hromov • hrom a peklo • bodaj (by) to čert vzal • bodaj (by) to parom uchytil/vzal • bodaj (by) to fras vzal • márnosť šedivá • fraz. expr.: hrom (aby) to pobil • boh (aby) to pobil • hrub.: otca tvojho • otca jeho • boha • boha tvojho • boha jeho • doboha • doriti • fraz. hrub. do psej matere • subšt.: kurnik • kurnik šopa
porov. aj bisťu
2. p. preč 1
tisícnásobne 1. vyjadruje násobenosť číslom tisíc • tisíckrát • tisíc ráz: tisícnásobne, tisíckrát, tisíc ráz zväčšený obraz bunky
2. p. veľakrát
tisíc ráz 1. p. tisícnásobne 1 2. p. veľakrát
veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnou • nejedenkrát • nejeden raz • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihli • nespočetnekrát • kniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrát • mnohonásobne • oveľa • expr.: stonásobne • tisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iní • často • neraz: často, neraz nevedel, ako ďalej • expr.: stokrát • sto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobil • expr. nastokrát: ďakujem vám nastokrát • expr.: tisíckrát • tisíc ráz • miliónkrát • milión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť sa • expr.: tucetkrát • tucet ráz • ixkrát • ix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieť • expr.: toľkokrát • toľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal
tisíc, -a, 7. p. mn. č. -ami/-mi m.; v spojení s podst. tisíc (mužov), -ich (mužov), 7. p. -imi (mužmi) i neskl.
1. čísl. zákl. pre číslo 1000, sto desiatok: t. korún; niekoľko t.; tridsať t.; t. obyvateľov, t. kníh; vo výške tisíc metrov (Urb.); Od tisíc rokov boli vaši predkovia len v službách pánov. (Stod.)
● gazdovať od tisíca ku stu zle, nehospodárne, so stratami;
2. vyjadruje neurčité, veľké množstvo, veľmi mnoho: Na výstavke jagá sa tisíc svetiel. (Kuk.) Bol by býval najradšej od nej na tisíc míľ. (Jégé) „Sláva!“ ozvalo sa mu tisíc hrdiel. (Taj.) Tisíce radostí vlialo sa mu do duše. (Hor.) V novinových stánkoch strakatilo sa na tisíce časopisov. (Žáry); pren. Tisíce a desaťtisíce zaň zaplatili životom (A. Mat.) veľmi mnohí ľudia. Kapitán Luka v krátkom čase zhrnul pekných pár tisíc (Kuk.) veľa peňazí. Pusť ma, rybár, z udice, donesiem ti tisíce (Bedn.) mnoho peňazí.
● expr. ani tisíc párov volov nijaká sila: Veru [ho] ani tisíc párov volov nedostane do kostola (Tat.) nikto; expr. ani za tisíc rokov nikdy; mať tisíc chutí urobiť niečo mať veľkú chuť, zastrájať sa; expr. tisíc hrmených, tisíc okovaných, tisíc sto striel hrmených, bodaj sa tisíc hrmených do teba páralo, tisíc hromov, tisíc bohov, tisíc tisícov mierne, často žartovné kliatby, zahrešenia; tisícový príd.: t-é zástupy, t-é mestá, l-é škody
tisíckrát i tisíc ráz čísl. nás. k tisíc;
pren. expr. veľakrát, mnohokrát: Tisíckrát ti ďakujem. (Tim.) Tisíckrát bude krajší ako Paľo. (Tim.) Či jeho loz nie je tisíc ráz horšia a podlejšia ako ich? (Min.) oveľa.
tisíc ráz p. tisíckrát
tisíc čísl zákl 1. pre číslo 1000: v horach panskych šindel roskazal se robit, techda od každeho tisica urobeneho jeden tolar v platoch se prijimal (LAZY p. M. 1686 LP); silný Gár w bogi zbil na smrť lidu sám dwe tisíca; sú gích tisicá, který sami seba hlúpima čiňá (BE 1794); we swete temto wšeckých lidi žyje okolo tisýc mylionuw (CDu 18. st) 2. obyč. pl expr neurčité veľké množstvo, veľa: činjm milosrdenstwj nad tisycama tych, ktery mňa milugú (KB 1757); wssecke potwory a howada w ragy bili bi (Adama a Evu) na tisic kuskuw roztrhali (MS 1758) F. t. t-ov, t. t-e, t. a t., t-e a t-e expr veľmi veľa: okolo trunu Stworitele sweho tisjcz tisjczuw prjstogjce geho ctya (KoB 1666); sestra sy nassa, množ se na tisyc tisyce (KB 1757); wtedy tisyc a tisyc razy blaznem se nazywati budeš (CDu 18. st); (Boh) tisice a tisice do propasty pekelneg zhodyl (MiK 18. st)