tiahly príd.
1. vhodnejšie ťahavý, pomalý: t. zvuk, t-a pieseň
2. správ. pretiahnutý; dlhý: t-e stúpanie, správ. dlhé stúpanie
pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký
2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý
rozvláčny 1. (zbytočne) podrobný, široký, dlhý (obyč. o verbálnych prejavoch) • obšírny: rozvláčne, obšírne rozprávanie • zdĺhavý • siahodlhý: zdĺhavé vysvetľovanie, siahodlhý spis • ťahavý • ťahaný • kniž. tiahly • pomalý: ťahavá, pomalá reč; ťahavá, ťahaná pieseň • pren. nákladný: nákladný dialóg • zastar. rozvlačitý • zried. rozvlečený
2. p. pomalý 1
tiahly p. rozvláčny 1, pomalý 1
1. dlho trvajúci, dlho znejúci, pomalý, ťahavý (obyč. o zvuku): zvuky akejsi tiahlej piesne (Kuk.); tiahly spev kysuckých pasáčok (Taj.); tiahle hučanie vetra (Urb.); tiahle vážne údery (hodín) (Podj.);
2. kniž. zried. pretiahnutý, štíhly: Jej tiahly krk sa kolíše s každým skokom žrebca. (Kal.);
tiah- le i tiahlo prísl. ťahavo: Čoo? zachrochtal tiahle spitý notár. (Fr. Kráľ) Ovce tiahlo zabľačali. (Kuk.) Hohohó! — zrevali tiahlo študenti. (Bod.)
tiahly [tá-] príd ťahaný: Cigáň na šibenicu táhlý: Tak, tak, zdwíhag ma, zdwíhag k nebu blíž! (BE 1794)