tetka -y -tiek ž. hovor.
1. teta (význ. 1)
2. (vidiecka) žena, obyč. staršia: dedinské t-y
tetka -ky tetiek ž.
teta otcova al. matkina sestra; dospelá osoba vôbec • tetka: ísť na prázdniny k tete, k tetke; príde k nám susedovie teta, tetka • hypok.: tetuška • tetuľka • stryná (manželka otcovho brata) • zastaráv. ujčiná (manželka matkinho brata)
tetka p. teta
tetka (nár. i totka), -y, -tiek ž. hypok.
1. matkina al. otcova sestra, teta: Marcel sa poklonil pred paňou, ktorá mu bola tetkou po matke. (Jégé); sestra našej matky, milá tetka Katarína (Ondr.);
2. ľud. dedinská žena, obyč. staršia (často v spojení s menom): Dedinské tetky ho durili do pokánia. (Heč.) Vitajte, totka Lyskajka, aj vy, Zvariačka. (Rys.)
teta, tetka [te-, ce-], totka ž matkina al. otcova sestra: Gelcze, tietcze tiech syroth fl 10 wyplatil sem (ŽK 1494); kteru gey na testamente wlasna totka zustawila (RUŽOMBEROK 1574); strany wasseg tetky, ktera se w Sstiawniczy pominula s tohoto sweta (B. ŠTIAVNICA 1595); žeby se podelili s tetkami swymi a mymy sestrami (ŽILINA 1610); pribuznj pobočny su strjk a tetka, ugček a tetka (KoB 1666); pripogil se a prystal k totky sweg k Angoly (ŽIAR n. H. 1715); amita: sestra otcowá, teta, tetka (WU 1750); amita: otcowa sestra, tetka; matertera: tetka, sestra matki (KS 1763); Anna Surkosch, chowanica a cetka (PREŠOV 1784) L. pani t. (v oslovení v meštianskom al. zemianskom prostredí): dobreho zdrawy wam pane sswagre spolu s pany tetku nassy y wssem pokrwnim nassim vprimne na Panu Bohu zadat neprestawam (ŽILINA 1604); -ička hypok: amita dem.: tetička (PD 18. st)