testament m lat práv
1. prehlásenie vôle a rozhodnutie o dispozícii majetkom pre prípad smrti zostavovateľa; úradný zápis o tomto rozhodnutí: po smrti geho dieti swrchupsane pieknie gsu sie rozdielili a vhodly wedle rozkazani a testamentu geho (ŽK 1508); vmynyl sem w dobrey pameti spys a poradek udelaty anebo testament sepsaty pred lidmy hodnouernymy (PARÍŽOVCE 1564); vmynil gsem testament o mug statek vczinitj (D. VES 1568); dosweczilo se z testamentnimy lidmy, ktery boli pri testamentu (JELŠAVA 1603); kdi posledny testament Jano Mokry robil (P. BYSTRICA 1620); prygducze do domu geho, abi sme geho posledni wuli a testament wirozumely (PREŠOV 1696); uczinila sem z meho statku porgadek aneb testament (PRIEVIDZA 1736); (rodičia) zadneho testamentu aneb poradku mezy nami nenechaly (H. OTROKOVCE 1762); testamentum: testament, po smrti zanechaného statku porádek a toho swedectwi (KS 1763)
2. bibl zákon: pjsma obogjch testamentu z knjch yak canonickych tak y tagnych cituge a prednassy (KoB 1666); proto počituge se tato swatost za testament a posledne poručenstwj Krysta Pana (LKa 1736); cyrkew swata Noweho testamentu aneb zakona (MS 1749); (Boh) rozpomenul se na testament swug swatý; táto gest kréw má nowého testámenta, která sa za mnohých wyléwat bude (KB 1756);
x. pren náb sacramenta Noweho zakona podstatu w sobe magj samu a tu nam podawagj k tomu y na spúsobu sameho testamentu, ktery testator zanechawa (SP 1696); -álny, -ársky, -ný, -ový príd: skrz mogeg testamentarskeg weci, ktera sa wčul zrazu u p. vicariusa pohnula (NOVÁKY 1752); testamentarius: testamentowy; elogium supremum: testamentowé složenj (KS 1763); záwyrky testamentárske (PeP 1770); pritomne testamentarske uriczeny za dobre uznawame (S. ĽUPČA 1784)
L. t-ová dispozícia, t-ný list, t-ársky poriadok testament: poručenj děge se w listech testamentnych (RUŽOMBEROK 1598); pred namy takowy testamentarsky poradek a dispositiu uczinila (PREŠOV 1678); pan Joannes Lomenik predepsanu swu poslednu wulu a testamentowu dispositiu nam podepsanim pri dobrem rozume dobrowolne oznamil (B. BYSTRICA 1678); t-álni, t-ní ľudia, páni testamentári: o tom dosweczilo se z testamentnimy lidmy (JELŠAVA 1603); takowito testament čynim pred Gegich Mylostmy panmy testamentelnymi (!); od pocztiweg rady ustanoweni testamentni panowe (PREŠOV 1666; 1696); -ne prísl: (majetok) nepohnutý testamentně gest poručenj (RUŽOMBEROK 1598); gesste pri dobreg pamety biwssy uminila sem testamentne mu posledni žadost wiložit (s. l. 1784)
testamentne, testamentný p. testament
testamentový p. testament