terén -u m.
1. prirodzený tvar zemského povrchu: kopcovitý t., členitosť t-u; lyžiarsky t.; voj. bojový t.
2. pracovisko, prac. oblasť mimo mesta, v prírode ap.: ísť do t-u, výskum v t-e; poznať t. i pren. príslušnú problematiku;
terénny príd.: t. beh; t. prieskum
terén [t-] -nu pl. N -ny m.
terén -u m. ‹l›
1. časť zemského povrchu nejako členená, upravená, s jeho prírodnými aj umelými objektmi a javmi (vodstvom, porastom, cestami, sídliskami a pod.); krajina vo voľnej prírode: kopcovitý, lyžiarsky t.; ťažko dostupný t.
● ovládať, ovládnuť t. nadobúdať prevahu v niečom, nad niekým; geol. zosuvný t.; voj. bojový, cvičný t.; zamorený t.; prieskum v t-e
2. pracovná oblasť mimo vlastného pracoviska (obyčajne na vidieku, mimo hlavného al. veľkého mesta): výskum nárečí v t-e;
terénny príd.: t-e auto; t-a jazda; geod. t. tvar časť terénu tvorená čiastkovými plochami v teréne 1; šport. t-e preteky konané vo voľnom teréne, v prírode: motocyklové t-e preteky
terén, -u m.
1. zemský povrch so všetkými prirodzenými a umelými nerovnosťami (vŕškami, dolinami, vodnými tokmi, budovami, porastom ap.): svahovitý, kopcovitý t., plochý, hornatý, skalnatý t., zalesnený t.; členitosť t-u; nerovnosť t-u; meliorácia t-u; ísť do t-u na pracovisko, ktoré je umiestnené v prírode, vonku; výskum v t-e vedecké skúmanie určitého prírodného al. spoločenského javu priamo v mieste výskytu voj. miesto, priestor v prírode, kde sa odohráva cvičenie, boj: bojový t.;
šport. miesto vhodné na vykonávanie niektorých spor tov: lyžiarsky t.; t. pre futbalový zápas (Letz);
2. prostredie, pôda: Najvnímavejším terénom pre infekciu je detský organizmus. (Stod.);
terénny príd. k 1: t. prieskum, t-e pomery, t. bod, t-a mapa; t. voz uspôsobený na jazdu po zlých cestách al. aj priamo v teréne; t-e práce v teréne