teológia -ie ž. veda zaoberajúca sa Bohom a náb. pravdami, bohoslovie;
teológ -a mn. -ovia m. odborník v teológii; poslucháč teologickej fakulty, bohoslovec;
teologička -y -čiek ž.;
teologický príd.: t-á fakulta;
teologicky prísl.
teologický [t-] -ká -ké príd.
teologický príd. k teológia, k teológ, bohoslovecký: t-é dogmy; t-é vedy; t. seminár; t-á fakulta;
náboženský ktorý súvisí s náboženstvom al. s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosť • duchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poézia • kniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básne • kniž.: konfesionálny • zried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné spory • cirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obrad • bohoslovný • bohoslužobný • teologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúra • kniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia
teológia, -ie ž. náuka o bohu a náboženských dogmách, teoretické zdôvodňovanie náboženskej ideológie, bohoslovie: katolícka, protestantská t.; študovať t-iu; poslucháč t-ie; profesor t-ie;
teologický príd.: t-á fakulta; t-é vzdelanie; t-é štúdium; t. názor;
teologicky prísl.;
teológ, -a, mn. č. -ovia m. človek zaoberajúci sa teológiou, bohoslovec;
teologička, -y, -čiek ž.