teológia -ie ž. veda zaoberajúca sa Bohom a náb. pravdami, bohoslovie;
teológ -a mn. -ovia m. odborník v teológii; poslucháč teologickej fakulty, bohoslovec;
teologička -y -čiek ž.;
teologický príd.: t-á fakulta;
teologicky prísl.
teológ [t-] -ga pl. N -govia m.
teológ -a m. (teologička -y ž.) ‹g› odborník v teológii; kto študuje teológiu, bohoslovec
teológ odborník v teológii, poslucháč teológie • bohoslovec
teológia, -ie ž. náuka o bohu a náboženských dogmách, teoretické zdôvodňovanie náboženskej ideológie, bohoslovie: katolícka, protestantská t.; študovať t-iu; poslucháč t-ie; profesor t-ie;
teologický príd.: t-á fakulta; t-é vzdelanie; t-é štúdium; t. názor;
teologicky prísl.;
teológ, -a, mn. č. -ovia m. človek zaoberajúci sa teológiou, bohoslovec;
teologička, -y, -čiek ž.
teológ, teológus, teologista m gr/lat kto sa zaoberá náukou o Bohu, bohoslovec: tak widj se, gak docela srdce papeskjch theologu gest zatemnele (WO 1670); o tomto artikuli mnozj z nassich theologuw obssirne psali (TP 1691); gak theologowe mluwa (DuM 1718); když nowjm theologusum gen sotwa otewrene byli očj po papezkeg slepote (PP 1734); gako theologowe aneb bohomluwcowe uča; ktery aneb ktera sotwi se citati a sslabikowati winaucila, uss ge filozoffka, uss ge theologista (MS 1749; 1758)