tendencia -ie ž.
1. isté uplatňujúce sa myšlienky, úmysly, koncepcie ap., zámer; úsilie uplatniť ich: politické t-ie, sociálnodemokratické t-ie
2. smer vývinu; sklon: vývinové t-ie, klesajúca, stúpajúca t.; t. po stálosti
□ mať t-iu, prejavovať t-iu a) usilovať sa b) smerovať;
tendenčný príd.
1. prejavujúci istú zreteľnú tendenciu: t-é umenie
2. vyhovujúci istým záujmom, jednostranný, zaujatý: t-é tvrdenie, t-á správa;
tendenčne prísl.;
tendenčnosť -i ž. k 1: t. literatúry
tendenčne [t-d-] 2. st. -nejšie prísl.
1. majúci, prejavujúci určité tendencie: t-é umenie, t-á literatúra
2. usilujúci sa zámerne, často rafinovane a celkom jednostranne skresliť nejakú skutočnosť, neobjektívne a úmyselne zle ju vyložiť: t-é informácie; t. proces (jednostranne) zaujatý;
tendenčnosť -ti ž.
tendenčný príd. majúci určitú tendenciu, ideu, zásadu, snahu, cieľ, uskutočňujúci určitý zámer: t-é umenie; t. román, t-á poézia; t. básnik (Vlč.); t. spis;
tendenčne prísl.: t. písať;
tendenčnosť, -ti ž. tendenčná zaujatosť, zameranosť: t. umeleckého diela