tendencia -ie ž.
1. isté uplatňujúce sa myšlienky, úmysly, koncepcie ap., zámer; úsilie uplatniť ich: politické t-ie, sociálnodemokratické t-ie
2. smer vývinu; sklon: vývinové t-ie, klesajúca, stúpajúca t.; t. po stálosti
□ mať t-iu, prejavovať t-iu a) usilovať sa b) smerovať;
tendenčný príd.
1. prejavujúci istú zreteľnú tendenciu: t-é umenie
2. vyhovujúci istým záujmom, jednostranný, zaujatý: t-é tvrdenie, t-á správa;
tendenčne prísl.;
tendenčnosť -i ž. k 1: t. literatúry
tendenčný [t-d-] -ná -né 2. st. -nejší príd.
1. majúci, prejavujúci určité tendencie: t-é umenie, t-á literatúra
2. usilujúci sa zámerne, často rafinovane a celkom jednostranne skresliť nejakú skutočnosť, neobjektívne a úmyselne zle ju vyložiť: t-é informácie; t. proces (jednostranne) zaujatý;
tendenčnosť -ti ž.
tendenčný ktorý sleduje istú tendenciu, istý cieľ; ktorý je podriadený určitému zámeru, úsiliu • kniž. poplatný: tendenčná, poplatná literatúra • kniž. zastar. tendenciózny (Mráz) • jednostranný • skreslený (nie dosť objektívny vzhľadom na zámer): jednostranné hodnotenie; jednostranný prístup; tendenčný, skreslený obraz o situácii; skreslené hodnotenie
zaujatý 1. sústredený na nejakú činnosť • zaneprázdnený • zamestnaný: zaujatý, zamestnaný prácou, rozhovorom • uchvátený • unesený • nadchnutý (mimoriadne zaujatý) • kniž. zapálený (hlboko zaujatý): uchvátená, zapálená tancom • zabratý (do niečoho): zabratý do diskusie • zastar. zaňatý (Kukučín)
2. posudzujúci zaujato, nespravodlivo; svedčiaci o tom • predpojatý: zaujatý, predpojatý proti modernému umeniu; zaujatý, predpojatý posudok • tendenčný (majúci určitú tendenciu, uskutočňujúci určitý zámer) • neobjektívny (ktorému chýba objektivita; op. objektívny): tendenčná, neobjektívna kritika
tendenčný príd. majúci určitú tendenciu, ideu, zásadu, snahu, cieľ, uskutočňujúci určitý zámer: t-é umenie; t. román, t-á poézia; t. básnik (Vlč.); t. spis;
tendenčne prísl.: t. písať;
tendenčnosť, -ti ž. tendenčná zaujatosť, zameranosť: t. umeleckého diela