temperament -u m.
1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety; povaha, letora: pokojný, výbušný t.
2. hovor. živá povaha, živosť: (ne)mať t., prekypovať t-om, tlmiť svoj t.
temperament [t-] -tu m.
temperament -u m. ‹l›
1. psych. súhrn citových a vôľových znakov ľudskej povahy určujúcich správanie a najmä reakciu človeka na vonkajšie podnety, povaha, letora
2. živá, prchká, ľahko sa vzrušujúca povaha, živosť;
temperamentný príd. živý, svieži, prchký, prudký: t. rečník; – t-á reč;
temperamentne prísl.;
temperamentnosť -ti ž.
povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety • temperament • letora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letora • hovor. nátura: mať dobrú náturu • kniž. naturel: národný naturel • duch • založenie: byť veselého ducha; svojím založením je optimista • charakter: je to pevný charakter
2. súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter • ráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz opery • smer: škola humanitného smeru • zacielenie: ideové zacielenie diela
p. aj charakter 2
temperament p. povaha 1
temperament, -u m.
1. súhrn vlastností človeka, charakterizovaných predovšetkým spôsobom reakcie na podnety z vonkajšieho sveta, povaha človeka, letora: živý, ohnivý, pokojný t.; cholerický t.; umelecký t.; herecký t.; Jeho mladistvý temperament ušiel s jeho rozvahou. (Jégé)
2. bystrosť, živosť: Mládež nech má temperament. (Stod.)
temperament m lat povaha, letora: (lekári musia) podle temperamentu patienta se rjditi (TS 1771); ale pro rozdjl temperamentu musý se někdy gináče činit (TiS 1788); mladenec napodiw krasnj, ale pri tom ženskeho temperamentu (PT 1796)