temnieť -ie -ejú nedok.
1. stávať sa temným, tmavieť: obloha t-ie
2. (o tvári, očiach) stávať sa zachmúreným: zrak mu t-ie od zlosti
// temnieť sa javiť sa temným, tmavieť sa: hory sa t-ejú
temnieť -nie -nejú -nej! -nel -nejúc -nejúci -nenie nedok.
temnieť sa -nie sa -nejú sa -nej sa! -nel sa -nejúc sa -nejúci sa -nenie sa nedok.
temnieť p. tmavnúť
temnieť sa p. tmavieť sa
tmavieť sa zdať sa, javiť sa tmavým, temným • temnieť sa • tmieť sa: za mestom sa tmavie, temnie, tmie hora • černieť sa (zdať sa čiernym): mračná sa hrozivo černejú • šeriť sa (zdať sa šerým): medzi domami sa šerili postavy detí • expr. brnieť sa: na svahu sa brnie hrozno • kniž. bronieť sa: na strome sa broneli slivky
tmavnúť stávať sa tmavším, tmavým, temným • tmavieť • temnieť: krvavé škvrny rýchlo tmavli, tmaveli; obloha temnie • expr. temravieť: mrak temravie • černieť • očernievať: striebro černie, očernieva • kniž. bronieť • expr. brnieť: hrozno začína bronieť, brnieť • kniž.: šerieť • šeriť sa (stávať sa šerým, strácať svetlosť): ulica postupne šerela; je neskoro, už sa šerí • potemnievať • stemnievať: chĺpky pod nosom mu potemnievali, stemnievali • hnednúť • počernievať: pokožka na slnku hnedne, počernieva • zried. pritmievať sa: tvár sa pritmieva od červene
temnieť, -ie, -ejú nedok.
1. stávať sa temným, tmavým: Temnejú biele oblaky. (Taj.) Jazero temnie. (Štítn.)
2. (o tvári, očiach ap.) stávať sa zachmúreným, meniť výraz, napr. od hnevu, zlosti ap.: Jej tvár temnie. (Kráľ.) Barónke temneli zraky. (Jaš.)
3. (o zvuku) stávať sa nejasným, tlmeným: Hovor okolo neho temnel a vzďaľoval sa. (Hruš.)
|| temnieť sa zdať sa, javiť sa temným, tmavým: hory, lesy, mraky sa temnejú; nebo sa temnie