Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

temný príd.

1. bez svetla, tmavý: t-á noc, t-é hory

2. záhadný, nejasný: t-á minulosť

3. zaostalý, tmársky: t-é, pavedecké učenie

4. bezútešný, chmúrny: t-é dni poroby

5. (o zvuku) hlboko znejúci, pritlmený: t-é dunenie hromu

6. zlovestný; podlý, nízky: t-á predtucha; t-é plány; t-é sily;

temno, temne prísl.: t. zafarbený; t. hučať;

temno

I. vetná prísl. k 1: v izbe bolo t.

II. temno -a s.

1. tma, temnota: t. hustého lesa

2. kniž. záhadnosť, nejasnosť, temnota: t. minulosti

3. kniž. potláčanie pokroku, útlak, temnota: obdobie t-a, duchovné t.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
temný; temno, temne prísl.

temný -ná -né 2. st. -nejší príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


nejasný 1. ktorý nie je (dosť) dobre vnímateľný, najmä zrakom a sluchom (op. jasný, zreteľný) • temnýtmavýšpinavý (o nejasných farbách, ich odtieňoch; op. žiarivý, svetlý) • nezreteľnýrozplývavý: v diaľke vidno nejasné, nezreteľné obrysy hôr; vydával nejasné, nezreteľné zvukynevýraznýmdlý (ktorý nemá vyhranenú, presnú podobu; op. výrazný): bábätko má ešte nejasné, nevýrazné črty tváre; usmieval sa na mňa mdlým úsmevomrozmazaný (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazanézrnitý (o televíznej obrazovke) • zastretý: spievala nejasným, zastretým hlasomzamračenýzatiahnutý (o oblohe)

2. nie dosť jednoznačný, významovo nie presne určený (op. jasný, zreteľný) • nezreteľný: hovoríš vždy v nejasných, nezreteľných náznakochnepresnýneurčitýhmlistýmatný: na detstvo mi zostali iba nepresné, neurčité, hmlisté spomienky; o budúcnosti mám iba hmlisté, matné predstavynevyhranený (bez presných ohraničení): zaujať nevyhranený postojnezrozumiteľný (op. zrozumiteľný): nepochopil som tvoj nezrozumiteľný výkladdifúznyrozptýlený (o myslení) • neartikulovaný (nezreteľne členený na hlásky): vydávať neartikulované zvukynejednoznačnývágnydvojznačnýdvojzmyselný (ktorý sa dá rozlične, dvojako chápať, vysvetľovať): definícia nesmie byť nejasná, nejednoznačná; slovo má nejasný, dvojznačný, dvojzmyselný význampopletenýpomotanýzmotanýprekrútenýhovor. skomolený (bez logickej následnosti): skomolené, popletené vysvetlenieneujasnený (nie do konca, úplne premyslený): mať neujasnené plány do budúcnostinevyjasnenýnevyriešený (bez konečného rozhodnutia): nevyjasnená, nevyriešená situácia


smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselýbezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľnýtrudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčenýsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútenýzarmútenýzronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaranýustarostenýutrápenýužialenýužalostenýnešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialenýrozžalostenýrozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavenýrozbolenýrozbolestenýrozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúcineradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrnypošmúrnybezútešnýkniž.: ponurýponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivýclivýkniž. tklivýmelancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálnysladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalýzlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpkýbolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľnybôľnyžalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegickýtrúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľnychmúrnypesimistickýkrušnýčiernyexpr.: temnýtmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragickýdramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)


sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedenýnasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtenýnachovanýnakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statokplnýnaplnený: som už sýty, plnýexpr.: napukanýnasúkanýnahltanýnapraskanýnaprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataníhovor. expr.: napchatýnadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchaťpejor.: nažratýnažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chliebhovor. expr.: prejedenýpresýtenýprepchatýhrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratízastar. sýtnydet. al. zjemn.: napapanýnapapkaný

2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatnývýživnýzáživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná stravažírny: žírne lúkyúrodný: úrodná zembohatý: bohatý prameň

3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silnývýrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbamitmavýtemný: sýta, tmavá, temná modrátuhýintenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňaplnýzvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas


tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný • tajuplnýzáhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosťčudnýdivnýpodivnýzvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčaniazastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnoveknepreniknuteľnýnevysvetliteľnýnevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osudnepoznanýneznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna silazázračnýčarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanukniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak)zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)mystickýkniž.: mysterióznymystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféraokultnýokultistickýnadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javyexpr.: temnýtmavý


temný 1. p. tmavý 1, 2 2. p. nejasný 1, záhadný 1 3. p. zaostalý 4. p. smutný 5. p. hlboký 4, tlmený 6. p. zlý 1


tlmený menej intenzívny ako obyčajne býva, menej výrazný • zmiernenýzoslabenýslabší: pociťoval tlmenú, zmiernenú bolesť; svetlo je tlmené, zoslabené, slabšie; počuť zoslabený, slabší zvuk rádiapridusenýpritlmenýpolohlasnýpolohlasitýnehlasnýtichýdusenýstíšený (obyč. o zmiernenom zvuku): pridusený plač; polohlasný, nehlasný, tichý, stíšený hovor vo vedľajšej izbestlmenýutlmený: stlmené, utlmené stonyjemnýnekrikľavý (op. krikľavý): jemné, nekrikľavé farbytemný: temné dunenie prichádzajúce zďalekaudusený (Urban, Alexy)zdusenýexpr.: pridrhnutýpriškrtený


tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbamisýtytuhý: tmavá, sýta, tuhá modráčiernytuhočiernyuhľovočiernyexpr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli)počernýpočernastýkreolskýčokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožkačernastýčernavýzried.: černistýpotemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ)expr. pretmavý (veľmi tmavý)

2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachtypochmúrnypošmúrnykniž. ponurýkniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domyšerýpoet. súmračnýexpr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večertienistýtônistýzastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová)temnistýtmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadieexpr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý

3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

temný príd.

1. majúci nedostatok svetla, ponorený do tmy, majúci tmavý odtieň, tmavý: t-á noc, t-é nebo, t-é šero, t-é hory, t-á húšťava, t. žalár; t-é vlasy, t-á zeleň; Temný rumenec zalial jej tvár. (Vans.) Z temných očú sršala horkosť (Fr. Kráľ) z očí plných hnevu.

2. nejasný, nezreteľný; neznámy: hmlistá, temná predstava (Lajč.); Koľko temných strán mi odokryl, koľko nejasnosti vysvetlil. (Vaj.); vyplavený z temných hĺbok (Horov);

3. nevzdelaný, zaostalý, tmársky: t. hlupák, t. stredovek, t-é povery; Ich nebolí, keď ich pošlú do horúcej temnej Afriky. (Al.)

4. chmúrny, bezútešný, smutný: t-é dni okupácie; t. žiaľ; t-á panychída; t-á nálada; Hlbšie sa ponoruje do temných dúm. (Kuk.) Len pocit ostal temný, kýs’ bôľu odtienok. (Kras.)

5. (o zvuku, hlase) hlboko znejúci, nezvučný, pridusený, pritlmený: t. rachot, t-é pohrmievanie, t. úder hromu; t. hluk, hukot, mumlot; t. hlas (Sládk.); temný, tajomný šumot borovíc (Kuk.); Temné „voľno“ volalo ho ďalej. (Vans.); fon. zastar. t-é spoluhlásky neznelé;

6. zlý, zlovestný; nečestný, podlý, nízky, nečistý: t-á predtucha, t. vplyv (minulosti), t-é stránky (povahy), t-é myšlienky, t-á hrozba; Do Flórikovej duše zahryzol sa temný nepokoj. (Jaš.); t-é machinácie; t-é náruživosti; t-é túžby; t. plán nečistý zámer; t-á zloba, vášeň; t-é sily (reakcie, fašizmu) protipokrokové; pren.: t-é mocnosti (Jégé) o domnelých zlých, nečistých nadprirodzených silách; To je mámenie diabla, prelud temných síl. (Vaj.)

7. zastar. slepý, nevidomý: Matka na obe oči temná, vlčou tmou porazená, potrebovala podporu. (Lask.)

temno, temnosť p. temný


temný [te-, ce-] príd
1. bez svetla, tmavý: tenebrosus: temný, tmawy (DQ 1629); a kdiz den wikonam a noc temna prigde (PoP 1723-24); caliginosus: temný, tmawý, mračný, mrakotný (WU 1750); (Kristus) v tzemném hrobe na dlúho nye zochabél (HPS 1752);
x. pren (Pán Boh) Adamuw rod wykúpil s temného wezeňý (CC 1655) o hriechu
2. hriešny: dekugeme twogeg swateg boskeg milosty, ze sy nam racil nasse temne srdce darmy Ducha Swateho oswititi (AgS 1708); preukázal, jak vetrová, daremná a príliš ňegrúntovná jest jéj náďej, jak ťemná v misli takém zatvrdlosť (BR 1785)
3. (o hlase, zvuku) hlboký: zwon pry hodinach na wežy welmy temneho hlassu gest (DUBNICA n. V. 1722)
4. (o zraku) slabý, zlý: elixir od temneho zraku (RT 17. st)
5. nevidomý, slepý: Babincze, temney zenie, poruczym pol korcza chleboweho (ŽILINA 1601); rozwážte miserny spusob tohoto čloweka, kteri byl y nemi, že se nemohl modlit, temni aneb slepi, že skutky boži wideti nemohl (COB 17. st); Kristus Gežiss gedneho čloweka temneho bil uzdrawil (KT 1753); Samuel Horvath, slobodny, cemny na obidwa očy (PREŠOV 1784); subst t. m slepý človek, slepec: techdi, kďiž k ňemu prišél temný, uchiťic znáhla widlički ze stola, proťi očum geho bežal; w temnú noc temný geden šél po ulici (BU 1795); Tobyáss widel, kdiž widjcymu synu temny raddu žiwota dáwal (BlR 18. st)
P. tpn Temnuo (v Prosieku 1585); -o, -e prísl k 1: obscure: zatmele, temnó, tmawó (KS 1763); obscure: temně vel temno (PD 18. st); -osť ž
1. tmavosť, tma: kdo zle cyni, kuty hleda, temnost lybi (PP 1734); mesic y wssecke nebeske planiety a hwezdy dwognasobnym swetlem nočne temnosti oswecowali (MS 1758); caligo: mrákawa, temnost, tmawost, tma (KS 1763); giž te nocy žare wycházela k zapuzenj temnosti nočnych a k prywedeny dnowe gasnosti (HI 18. st)
L. (Boh) Adama z otcý swatými wiwedl z pekelné temnosti (CC 1655) z pekla
L. t. očí, zraku nevidomosť, slepota: kuže, genžto s ny wywleče se had, na prach stlučena a z wodu ružowu zmyssana a w očy pusstena temnost zraku odgima (HL 17. st); caligo oculorum: temnost očúw (KS 1763)
2. peklo: odwrhneme od sebe skutky temnosty a obleczme se w swetlo prawdi; ya sem, poweda, geden z duchow temnosti (TC 1631); djky činme Bohu, že nás wytrhl z mocy temnosty (WO 1670); dussy tohoto sluzebnika rácz zachowaty od knižetstvy temnosty a mista wečneho trapeny (AgS 1708); prwni nassi rodičowe wssecko pokoleni lidske diablu zapredali a do temnosti aneb do wezeni pekelneho gemu na wečnost podmanili (MS 1758)
L. ďábel gest knjže temnostj (MPS 1777) (o diablovi)
3. zaostalosť, blud: sme wislobozeni s temnosti hrychu (TC 1631); oswjcene wiznanj papeskjch temnosty (WO 1670); tj, kterj do dnessniho dne pri poctach, gakkoli w bjle dnj konanjch, zanassegi se takowimi swičkami, lampami, wezice owssem w temnostech bludau a pobonku až po ussy (HPP 1754); tzemnosztz sertza nasoho nebetzkim tvojim svetlom osvetz (RSP 1758); bjly bj sme až dosawad w temnostj pohanskeg (CS 18. st)
4. (o zraku) nevidomosť, slepota: coecitas: slepota, temnost (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

bola temná, ulica pustá était obscure, la rue déserte
je najhlbšia temná noc est la suprême nuit obscure
temná a bez odozvy obscure et sans écho
temné a chmúrne záblesky des lueurs sombres et troubles

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu