Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

telesný príd.

1. týkajúci sa tela, fyzický: t-á konštrukcia, t-á zdatnosť, slabosť, t-á chyba; t-á práca; t-á výchova telovýchova; t-á stráž na ochranu osobnej bezpečnosti; t-é pozostatky mŕtve telo človeka

2. pohlavný, zmyselný: t. pôžitok;

telesne prísl.: t. pracovať, t. zdatný; t. sa stýkať;

telesnosť -i ž.

1. hmotnosť, op. duševnosť

2. teles. žiadostivosť

telesný -ná -né 2. st. -nejší príd.

telesný¹ príd. týkajúci sa telesa, telesový: geom. t-á uhlopriečka, výška

telesný² príd.

1. týkajúci sa tela, fyzický: t-á konštrukcia, t-á váha, t-á teplota; t-á práca, t. odpočinok, t-é zdravie, t. vývin, t-á námaha, t-á sviežosť, t-á zdatnosť; t-á slabosž, t-é vyčerpanie; t-á krása, t-é schopnosti, t-á chyba; t. pohyb; t-á výchova výcvik na otužovanie a udržovanie zdravia; vyučovací predmet na všeobecnovzdelávacích a vysokých školách; t. trest; t-é pozostatky; t-á stráž ustanovená na ochranu osobnej bezpečnosti významnej osoby;

2. pohlavný, zmyselný: t. pôžitok, t-á náruživosť, t-á radosť, t-é obcovanie;

telesne prísl. k 1: t. pracovať, t. slabý, chybný, t. vyspelý, t. vyčerpaný; t. potrestať niekoho;

telesnosť, -ti ž. hmotnosť (op. duševnosť); poživačnosť, pohlavná žiadostivosť: Upadol do najhrubšej telesnosti. (Kuk.)

telesný [te-, ce-] príd
1. týkajúci sa tela, op duševný, duchovný: ktere wecy su pycha tielestna a pomigegyczy (BAg 1585); nestalost žiwota meho tielesneho (SKALICA 1620); smrt telesna koniecz gest wsseg pracze (TC 1631); (pán Rus) welmy nas sužowal praczu telesnu (NOVOHRAD 1652); telesne cwičeny maleho gest užitku (Le 1730); daj nám zdravé, ó, Bose mój, dusni i tzeleszni pokój (HPS 1752); (Bože) uzdrav duchovné i tzeleszné chorosztzi naso (RSP 1758); po treti ag tielesnu pokutu trestan bit ma (SKALICA 1798)
L. t-á barva farba podobná farbe ľudského tela: alabandica rosa: telesney barvi ruže (LC 1707); woda ťelesné barwy (ZK 1777)
2. zmyselný, pohlavný: člowek krechkj wsselikemu pokussenj diabelskemu a tielesnemu podanj bil (KT 1753); w nestidatostach a w telesnych chlipnostach bes wsseckeg bazne boskeg ay bes strachu pekla se obieragu (MS 1758); dopustil nasledownykum swim wedle wúly telesne rosskosse, žen mat kolkokolwek a odechnat od seba kdykolwek (KrP 1760); štir techdi hríchuw telesnég žádosti si winen (BN 1791)
L. t. hriech smilstvo: som s tou dyewkou do tyelesneho hrichu upadel (PRIEVIDZA 1756); Ondreg Bohunczik, kteri hrich telesni ohawne z howadom spachal, z Lyptowskeg stolici ussel (B. BYSTRICA 1779); t-é činenie, obcovanie, účinky, t. skutok, spôsob pohlavný styk, súlož: z inim činenga telesngeho nemala; s pričiny skrze nyu spachanich tyelesnich učinkuw; mala-li s kim kedi spusob telesni (VELIČNÁ 1724); mala-li si negakowe obcowanj telesne z diablom? (KRUPINA 1741); potem pozadagyce syna sweho na telesny skutek, od teho ona tež konec wzala (KrP 1760); -e prísl k 1: Cyprian tež pisse, že za času geho mnohe ženy a mužy telesne gsau od dábla obkličenj (SP 1696); komu ňemužess telesňe, duchowňe pomahag (GV 1755); k 2: (boh) gedenkrat se na wola obrátil, aby se z Europu telesne smisset mohel (VP 1764); -osť ž
1. objemnosť, hmotnosť op duchovnosť: corpulentia: ťelesnost, tustnost ťelesná (KS 1763)
2. zmyselnosť; smilstvo: natura ťelesnostj gest, že skoro se w osskliwost prewracuge; (Abimelech Sáru) sobě za manželku včinjl, ťelesnostj swég s krásy gegi pozbuzeneg zadostj včinjl (MP 1718); (ľudia) do blata telesnosti a wsselikeg necistoti se skowawagu (MS 1758); gest techdi smilstwj neporádná žádost aneb nažíwanj telesného zmíšáňá, slúge w obecném mlúweňú i telesnosťú; žena ze ženú telesnosť páchagú (BN 1790)