tekutý príd. kt. má schopnosť tiecť: t-á látka; odb.: t-é skupenstvo, t. betón, t. škrob, t-é palivo;
tekuto prísl.;
tekutosť -i ž.
tekutý -tá -té 2. st. -tejší príd.
tekutý ktorý má schopnosť tiecť, tečúci • kvapalný (o fyzikálnych látkach, veličinách): tekuté, kvapalné skupenstvo; tekutý, kvapalný plyn • liaty (ktorý sa leje): liaty betón, liate cesto
tekutý príd. ktorý tečie, kvapalný: t-á hmota, t. olej; t-á strava, t-é ovocie; t. plyn, t-é palivo, t-é železo, t-é hnojivo, t-é skupenstvo; nachádzať sa v t-om stave; t-é mydlo; t. púder emulzia škrobu al. iných látok na kozmetické účely; stav. t. betón;
tekutosť, -ti ž.
tekutý príd 1. kt. je v tekutom stave, má schopnosť tiecť: pryskyryce niektera, borowa, gedlowa, smrekowa, drynowa, tekuta, žytka, husta (HL 17. st); ortud neb ziwe stribro tekute gest aniž wssak mokre (KoA 17. st); muže-li se krst swaty mjsto wodi ohnem posluhowati, gako činili Abissini, aneb krwi lidsku bičowanjm z tela wypusstenu aneb mlekem, winem a ginjmi tekutjmi wecmj? (LKa 1736) 2. kt. tečie, tečúci: emano: tekutá, wypreysstugjcý, pramenitá studnice (WU 1750); wolte takowé okolj, kde položenj bljzko tekuté wody gest (RPM 1795); wemi krticzu a war gi w tekute wodie (LR5 18. st); -osť ž schopnosť tiecť: (zem) se s solj a olegem spoguge a skrze tekutost wody do subtylných wlasnatých žileček wtahuge (HRK 1773)