tehotná príd.: t-á žena žena v druhom stave, čakajúca dieťa, samodruhá; pren. i tehotný plodný: láskou tehotné noci (Jil.); Rozumček je mienkou tehotný. (Hviezd.);
tehotnosť, -ti ž. fyziologický stav ženy od počatia do pôrodu, samodruhosť, tehotenstvo
tehotná [te-, ťa-, ce-] príd (o žene) ťarchavá, gravidná: o tiehotnych zenach, kterez ziwe dieti nesu (ŽK 1473); aby (Boh) ženam tiehotnym a ku porodu praczugyczym sstiastne pomoczy racžyl (BAg 1585); (Mária) smilstwy pachagjce z giž gmenowanym Jakubem, ťehotna zustanuce, plod žjwota podstupila a sjna porodila (PEZINOK 1648); či te nekdo opitowal, že gsj tiahotna (PUKANEC 1739); vesmi k szebe Máriu, tsom je z tim tzehotná, chtori lyúd szvoj vislyebodzi z vsoho hréchu zloho (HPS 1752); (ovce) kdy se kotia, načjm ge temer gako tehotnu zenu dobre opatrowat (PL 1787); x. pren nebe oswecuge Zemy pokogne a pritelsky, Zeme bude tehotna (NK 1717) bude sa prebúdzať k životu; radda táto gest, aby wssecy ostaralég a bljsko ťehotnég matce cyrkwe swatég seba samych pokládali (BlR 18. st); -osť ž ťarchavosť, tehotenstvo: Galenus o nym smynku čyny, že by zenam k tehotnosty pomahal (HL 17. st); kdiz mu tehotnost zgewila, hnedki pri geg pritomnosti do kalendara sweho zapisal (PUKANEC 1787); Anna Boczko swogu tehotnost až do ostatniho času tagjla (DEMÄNOVÁ 18. st)