technológia -ie ž.
1. náuka o výr. postupe pri spracúvaní suroviny: chemická t.
2. výr. postup: zaviesť novú t-iu vo výrobe;
technológ -a mn. -ovia m. odborník v technológii;
technologička -y -čiek ž.;
technologický príd.: t. proces, postup;
technologicky prísl.
technológia [t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
technológia -ie ž. ‹g› odbor zaoberajúci sa uplatňovaním prírodovedných, najmä fyzikálnych a chemických poznatkov pri zavádzaní, zdokonaľovaní a využívaní výrobných postupov; výrobný postup založený na tomto odbore: t. brúsenia
technológia, -ie ž.
1. súhrn vedomostí o postupe výroby v istom priemyselnom odvetvi al. o spôsobe obrábania materiálu: t. dreva, t. stavebných hmôt; t. obrábania kovov; t. výroby, t. grafiky; chemická t., mechanická t.;
2. spôsob výroby, súhrn postupov vo výrobe: zavádzať novú, pokrokovú t-iu;
technologický príd.: t. proces, t. postup; t. výskum; t. ústav, t-é poznatky; t-é zlepšenie;
technologicky prísl.: technológ, -a, mn. č. -ovia m. odborník v technológii