technik -a mn. -ci m.
1. človek s tech. vzdelaním al. poslucháč techniky
2. pracovník vykonávajúci tech. práce v istom odbore: zubný, stavebný, televízny t.
3. človek dokonale ovládajúci tech. stránku istej činnosti, najmä v umení, športe ap.;
technička -y -čiek ž.
technik [t-n-] -ka pl. N -ici G -kov m.
technik -a m. (technička -y ž.) ‹g›
1. kto má technické vzdelanie, kto sa zaoberá technickými odbormi
2. kto vykonáva odborné technické práce: stavebný, banský, divadelný t.; zubný t. (predtým) zdravotný pracovník (bez vysokoškolského vzdelania), ktorý robil bežné ošetrenie chrupu, dentista
3. kto (dokonale) ovláda technickú stránku činnosti, techniku (najmä v umení, športe): virtuóz je skvelý t.
technik, -a, mn. č. -ci m.
1. človek s technickým vzdelaním;
2. odborná kvalifikovaná sila pre určité práce, najmä vo výrobe, technický pracovník s nižším odborným vzdelaním: prevádzkový t., banský t., strojný t.; závodný t.; zubný t.; bezpečnostný t. zodpovedajúci za bezpečnosť pri práci v závodoch;
3. hovor. poslucháč vysokej školy technickej;
4. šport. slang. hráč ovládajúci dobre spôsob hry, technický hráč;
technička, -y, -čiek ž.