tešiť nedok.
1. spôsobovať radosť: robota ho t-la; už ma nič net-í výraz rezignácie
2. potešovať, utešovať: t. chorého
● t-í ma, veľmi ma t-í zdvorilostná formula (pri zoznamovaní ap.);
opak. tešievať -a
// tešiť sa mať radosť: t. sa z úspechov, dieťa sa t-í novej hračke; t-í sa, že obstál; už sa na to t-ím i iron. mám z toho obavy;
opak. tešievať sa
tešiť sa teší sa tešia sa teš sa! tešil sa tešiac sa tešiaci sa tešenie sa nedok.
tešiť teší tešia teš! tešil tešiac tešiaci tešený tešenie nedok.
baviť 1. poskytovať zábavu • zabávať • rozveseľovať • obveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosť • rozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi
2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiť • zaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať
3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávať • zdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri práci • oberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!
jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšený • kniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavením • tešiť sa • radovať sa • zried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechu • pren. žiariť: celá žiari šťastím • expr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviť • oslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo
kochať sa nachádzať záľubu, potešenie v niečom (obyč. pri pohľade na niečo) • expr.: pásť sa • popásať sa • fraz. pásť sa očami/pohľadom: kochá sa v kráse dievčaťa; pasie sa, popása sa na jeho rozpakoch; pasie sa očami, pohľadom na panoráme mesta • fraz. expr.: pásť si/popásať si oči/pohľad/zrak (na niečom, niekom) • tešiť sa • vychutnávať (pri pohľade, myšlienke a pod. na niečo pekné, príjemné): tešiť sa pri pohľade na západ slnka, vychutnávať západ slnka; vychutnáva pocit víťazstva • kniž. zastar. ľubovať sa (Vajanský)
pochvaľovať si vyjadrovať spokojnosť, uspokojenie nad niečím, niekým • prichvaľovať si: jedlo si všetci pochvaľovali, prichvaľovali • tešiť sa • radovať sa: pochvaľovali si, tešili sa, že prácu stihli do zimy • byť spokojný • byť rád: bol spokojný, že hostia prišli • bláhať si: bláhajú si, že sa im žije dobre
p. aj chváliť
tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosť • byť rád • radovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarila • byť natešený • byť rozradostený • byť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdniny • zried. radostiť sa • kniž. al. expr.: plesať • jasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasá • hovor. expr.: výskať • ujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkať • veseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veselia • vyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí
2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sa • potešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí
3. mať niečoho dostatok • požívať • mať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu
tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiť • oblažovať • potešovať • obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňoval • baviť • zaujímať • hovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujíma • upútavať: všetko nové ho upútava • lahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí
2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovať • utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví
tešiť, -í, -ia nedok. (koho)
1. dávať, poskytovať niekomu útechu v žiali, bôli, zármutku al. vôbec v nepríjemnej situácii, potešovať, utešovať: „No, trpezlivosť, Mate,“ teší ho doktor. (Kuk.) Neplač, Maroš, tešia ho kamaráti. (Ráz.); tešiť (sedliakov) lepšou budúcnosťou (Jil.);
2. (o veciach) robiť radosť, spôsobovať dobrý pocit, potešenie niekomu: Tešilo nás, že máme toľko pekných vecí. (Kuk.) Tešil ich život, práca. (Taj.) Nič ma neteší. (Laz.) Žiť ma neteší. (Tat.)
● teší ma, veľmi ma teší zdvorilostná formulka pri predstavovaní;
opak. tešievať, -a, -ajú;
dok. potešiť, k 2 i utešiť
|| tešiť sa
1. (z koho, z čoho, komu, čomu, na koho, na čo, v čom i so spoj. že) mať radosť, potešenie, byť rád, byť rozradostený: Teším sa z tohto chlapca. (Stod.) Tešili sa z jej bôľov a trápení. (Taj.) Tešila sa čerstvým zemiakom. (Ondr.) [Poľovník] tešil sa na túto chvíľu. (Pláv.) (Mara) deti pobudila a tešila sa v nich. (Taj.) Teší sa, že dostáva takú posilu. (Kuk.); tešiť sa ako dieťa mať úprimnú radosť;
2. (čím) potešovať sa, utešovať sa: Tešili sa nádejou, že im bude požehnaná rodina. (Jégé) Za dlhých večerov sa smutnou piesňou teším. (Rúf.)
3. (čomu) mať, požívať niečo: t. sa pozornosti (Urb.); t. sa obľube, t. sa úcte, vážnosti, dôvere; t. sa priazni (niekoho) (Bedn.); Netešili sme sa veľkej láske. (Jes.);
opak. tešievať sa;
dok. potešiť sa, k 2 i utešiť sa
tešievať p. tešiť
tešiť [te-, ce-] ndk 1. koho (s) čím robiť niekomu niečím radosť: pan Daniel Bohuss zawzdi tim tiessil ottce sweho, ze na komore geho wecy dokonal dobre (LIPTOV 1648); wssak predce takowých y nezbednych slussý s sladkými slowy těssyti (PrV 1767); že dubnowe dessťe z urodu sedlaka tessga, skusene gest (PR 18. st) 2. koho (čím) potešovať, upokojovať, utešovať niekoho: kazatel skrussene srdcya zasluhou Krista Gežisse tessj (KoB 1666); a on ho tessil, že mu s toho gesste Buoh pomuože (SLATINKA 1676); Tobiass zaseg gu tessil a obweselowal (MS 1749); gakími móhla, takími ma dúwodmi tessiťi ňeprestáwala (BR 1785); -ievať [-ív-] frekv: čo mne nekdy tešívalo, juž tešit nebude (AD 1786); a to by ma tešívalo ve dne i tak v noci (ASL 1791); tešiť sa z koho, z čoho, čím, v kom, v čom mať radosť, radovať sa, veseliť sa z niečoho: plesag a ťess se, chwálýc Boha snážňe (CC 1655); teším se v tom, že více milý Pán Búh nepoloží na mne (ASL 1677); čim se tessj člowek pocestny (SP 1696); bi se tzesél Jakob z Izraelem v Bohu szvojem (DŽ 1752); by se mohlo tešit naše slaune panstvo ze svych poddanych (MIEZGOVCE 1796 LP); ale si sa essce z toho smal a tessel (MiK 18. st)