Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

tešiť nedok.

1. spôsobovať radosť: robota ho t-la; už ma nič net-í výraz rezignácie

2. potešovať, utešovať: t. chorého

t-í ma, veľmi ma t-í zdvorilostná formula (pri zoznamovaní ap.);

opak. tešievať -a

// tešiť sa mať radosť: t. sa z úspechov, dieťa sa t-í novej hračke; t-í sa, že obstál; už sa na to t-ím i iron. mám z toho obavy;

opak. tešievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tešiť ‑í ‑ia nedok.; tešiť sa

tešiť sa teší sa tešia sa teš sa! tešil sa tešiac sa tešiaci sa tešenie sa nedok.


tešiť teší tešia teš! tešil tešiac tešiaci tešený tešenie nedok.

-iť/1321662±6 2.11: verbá inf. nedok. 350417 rob/41075 hovor/28911 ž/24157 rieš/12677 chod/11405 cít/11345 plat/10914 ver/9720 slúž/7568 /7125 men/6122 pôsob/5909 brán/5701 chrán/5386 teš/4806 snaž/4649 pln/4360 modl/4232 tvor/4045 (672/140310)

baviť 1. poskytovať zábavu • zabávaťrozveseľovaťobveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosťrozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi

2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiťzaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať

3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávaťzdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri prácioberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!


jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšenýkniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavenímtešiť saradovať sazried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechupren. žiariť: celá žiari šťastímexpr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviťoslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo


kochať sa nachádzať záľubu, potešenie v niečom (obyč. pri pohľade na niečo) • expr.: pásť sapopásať safraz. pásť sa očami/pohľadom: kochá sa v kráse dievčaťa; pasie sa, popása sa na jeho rozpakoch; pasie sa očami, pohľadom na panoráme mestafraz. expr.: pásť si/popásať si oči/pohľad/zrak (na niečom, niekom) • tešiť savychutnávať (pri pohľade, myšlienke a pod. na niečo pekné, príjemné): tešiť sa pri pohľade na západ slnka, vychutnávať západ slnka; vychutnáva pocit víťazstvakniž. zastar. ľubovať sa (Vajanský)


pochvaľovať si vyjadrovať spokojnosť, uspokojenie nad niečím, niekým • prichvaľovať si: jedlo si všetci pochvaľovali, prichvaľovalitešiť saradovať sa: pochvaľovali si, tešili sa, že prácu stihli do zimybyť spokojnýbyť rád: bol spokojný, že hostia prišlibláhať si: bláhajú si, že sa im žije dobre

p. aj chváliť


tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosťbyť rádradovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarilabyť natešenýbyť rozradostenýbyť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdninyzried. radostiť sakniž. al. expr.: plesaťjasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasáhovor. expr.: výskaťujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkaťveseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veseliavyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí

2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sapotešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí

3. mať niečoho dostatok • požívaťmať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu


tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiťoblažovaťpotešovaťobšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňovalbaviťzaujímaťhovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujímaupútavať: všetko nové ho upútavalahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovaťutešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tešiť, -í, -ia nedok. (koho)

1. dávať, poskytovať niekomu útechu v žiali, bôli, zármutku al. vôbec v nepríjemnej situácii, potešovať, utešovať: „No, trpezlivosť, Mate,“ teší ho doktor. (Kuk.) Neplač, Maroš, tešia ho kamaráti. (Ráz.); tešiť (sedliakov) lepšou budúcnosťou (Jil.);

2. (o veciach) robiť radosť, spôsobovať dobrý pocit, potešenie niekomu: Tešilo nás, že máme toľko pekných vecí. (Kuk.) Tešil ich život, práca. (Taj.) Nič ma neteší. (Laz.) Žiť ma neteší. (Tat.)

teší ma, veľmi ma teší zdvorilostná formulka pri predstavovaní;

opak. tešievať, -a, -ajú;

dok. potešiť, k 2 i utešiť

|| tešiť sa

1. (z koho, z čoho, komu, čomu, na koho, na čo, v čom i so spoj. že) mať radosť, potešenie, byť rád, byť rozradostený: Teším sa z tohto chlapca. (Stod.) Tešili sa z jej bôľov a trápení. (Taj.) Tešila sa čerstvým zemiakom. (Ondr.) [Poľovník] tešil sa na túto chvíľu. (Pláv.) (Mara) deti pobudila a tešila sa v nich. (Taj.) Teší sa, že dostáva takú posilu. (Kuk.); tešiť sa ako dieťa mať úprimnú radosť;

2. (čím) potešovať sa, utešovať sa: Tešili sa nádejou, že im bude požehnaná rodina. (Jégé) Za dlhých večerov sa smutnou piesňou teším. (Rúf.)

3. (čomu) mať, požívať niečo: t. sa pozornosti (Urb.); t. sa obľube, t. sa úcte, vážnosti, dôvere; t. sa priazni (niekoho) (Bedn.); Netešili sme sa veľkej láske. (Jes.);

opak. tešievať sa;

dok. potešiť sa, k 2 i utešiť sa

tešievať p. tešiť


tešiť [te-, ce-] ndk
1. koho (s) čím robiť niekomu niečím radosť: pan Daniel Bohuss zawzdi tim tiessil ottce sweho, ze na komore geho wecy dokonal dobre (LIPTOV 1648); wssak predce takowých y nezbednych slussý s sladkými slowy těssyti (PrV 1767); že dubnowe dessťe z urodu sedlaka tessga, skusene gest (PR 18. st)
2. koho (čím) potešovať, upokojovať, utešovať niekoho: kazatel skrussene srdcya zasluhou Krista Gežisse tessj (KoB 1666); a on ho tessil, že mu s toho gesste Buoh pomuože (SLATINKA 1676); Tobiass zaseg gu tessil a obweselowal (MS 1749); gakími móhla, takími ma dúwodmi tessiťi ňeprestáwala (BR 1785); -ievať [-ív-] frekv: čo mne nekdy tešívalo, juž tešit nebude (AD 1786); a to by ma tešívalo ve dne i tak v noci (ASL 1791); tešiť sa z koho, z čoho, čím, v kom, v čom mať radosť, radovať sa, veseliť sa z niečoho: plesag a ťess se, chwálýc Boha snážňe (CC 1655); teším se v tom, že více milý Pán Búh nepoloží na mne (ASL 1677); čim se tessj člowek pocestny (SP 1696); bi se tzesél Jakob z Izraelem v Bohu szvojem (DŽ 1752); by se mohlo tešit naše slaune panstvo ze svych poddanych (MIEZGOVCE 1796 LP); ale si sa essce z toho smal a tessel (MiK 18. st)

ťešiť_1 ťešiť ťešiť_2 ťešiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

hospodárskeho rozvoja, a teší développement économique, jouit d'
jediný sa tešil tejto seul jouissait de cette
ktorý sa tešil úspechu qui se dégustait dans
sa tešia zo zásob se réjouissent des provisions
sa tešil tejto priazni jouissait de cette faveur
sa tešiť z tohto se réjouir de cette
tešiť z tohto stretnutia réjouir de cette rencontre
v tejto súvislosti teší félicite dans ce contexte
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu