teória -ie ž. ‹g› vedecky konzistentný výklad (na rozdiel od čistej empírie); súbor pravidiel nejakej oblasti umenia al. nejakej zručnosti (op. prax 1): spájať t-iu s praxou; t. vyučovania; t. literatúry; hovor. má na to svoju t-iu výklad, názor; odb. t. riadenia; t. hier; filoz. t. poznania gnozeológia, noetika; psych., sociol. t. osobnosti; práv. t. štátu a práva; t. spoločenskej zmluvy; náb. t. dvojakej pravdy učenie o koexistencii zjavenia náboženskej pravdy a rozumovej pravdy; mat. t. čísel odbor matematiky zaoberajúci sa skúmaním vlastností najmä celých čísel; t. pravdepodobnosti; t. množín; t. informácie veda o zákonitostiach vzniku, zmien a prenosu informácií; t. grafov; ekon. t. štadiálneho vývoja; t. ekonomických cyklov o príčinách konjunktúr a kríz; biol. evolučná, kreačná t.; chem. iónová, valenčná t.; fyz. kvantová, molekulárna t.; (Einsteinova) t. relativity; lingv. t. spisovného jazyka;
teoretický príd. (op. praktický 1); t-é myslenie, vedomosti; t. výskum; odb. t-á chémia, fyzika (op. aplikovaná 1); t-á entita objekt konštruovaný v rámci nejakej teórie, abstraktná entita (op. empirická); log. (v metodológii) t. jazyk; t. predikát;
teoreticky prísl.;
teoretickosť -ti ž.