tanečník -a mn. -ci m. kto tancuje (zo zábavy al. profesionálne): dobrý t., striedať t-ov; prvý t. súboru;
tanečnica -e -níc ž.
1. k tanečník: sólová t.
2. drobná jedlá huba s tenkým hlúbikom, bot. Marasmius
tanečník -ka pl. N -íci G -kov m.
tanečník muž, ktorý tancuje zo zábavy al. profesionálne: chýrny tanečník • hovor. zastar. tancmajster (učiteľ tanca, dobrý tanečník) • baletník • slang. baleťák (tanečník v balete)
tanečník, -a, mn. č. -ci m.
1. muž, ktorý tancuje spoločenské tance príležitostne na zábavách; partner v spoločenskom tanci: Maťo je chýrny tanečník. (Jil.) Ružena nebola láskavá k svojmu tanečníkovi. (Vans.)
2. muž, ktorý tancuje umelecké tance z povolania: profesionálny t., sbor t-ov; vystúpenie t-ov; ľudoví t-ci
tanečník m kto tancuje: Ystocko tanecnik dobri, setka moga zabawka (RADVAŇ 1714); všetci, jak muzikanti, krčmara, taktež i tanečnici budu pokutovani (PRÍBOVCE 1765 CM); gak bosornicy, čarownicy, tak y tanecnicy robotu dabelsku wikonawagu (SJ 18. st); -ica, -íčka ž: dcera geho, tanečnyca, take po laďe giduc se preborila mezy lady (PP 1734); saltatricula: tanečnica, tanečná ďewka; choraulistria: dobra tanečnjca, spewná tanečnjca, spewáčka (KS 1763); saltatricula: tanečnička (LD 18. st); -ícky príd: histricus: kagklérsky, hračny, tanecnjcky (KS 1763)