Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tamten, tamtá, tamto¹ G m. a s. tamtoho, ž. tamtej zám. ukaz.

1. ukazuje na vzdialenú osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú; v dvojici ten(to) – t. ukazuje al. odkazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb, vecí, príp. vyj. ich odlišnosť, poradie: t. vysoký, to je on; podaj mi t-o kladivo; po t-ých skúsenostiach zmúdrel; túto knihu som už čítal, t-ú nepoznám; tento sa smeje, t. sa zlostí; t-ých vonku si nevšímaj

2. hovor. minulý, predchádzajúci: t. týždeň, t-ú zimu

tamten, tamtá, tamto G mužský a stredný -toho G ženský -tej pl. N mužský živ. -tí pl. N mužský neživ., ženský a stredný -tie G -tých zám. ukazovacie substantívne i adjektívne

tamten, tamtá, tamto zám ukaz
1. ukazuje na vzdialenejšiu al. odkazuje na už spomínanú osobu, vec: gestly se teto lybya a welmy pačya, tamtye pak neljbya (KoB 1666); wed som tya na tamteg lucze nassyel pasucziho (D. JASENO 1674); tento s kona spadel a krk si wilomil, tamten we wode sa utopil; tito stogice z oblokuw wikukugu, druzi sem y tam se prechazagu, treti na obrazi malowane se diwagu, sstwrty rozprawky, klebety a smiechi same wiwadzagu, tamti nowinny čitagu (MS 1758); jeden toto, druhí tamto čiňí (BR 1785)
2. minulý, predchádzajúci: s toho pastierowi dwa korcze, tamten tiden nedalo se mu nisst (ŽILINA 1722)