Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

taký zám. ukaz.

1. ukazuje na vlastnosť al. jej (veľkú) mieru: pozri, t-é rádio sa mi páči; t-ého pracovníka by prijali; má t-é vlasy, po plecia; čo si t. smutný? je tam viacej t-ch ako on; buď t. dobrý, buďte t-í dobrí zdvorilostná formula

2. odkazuje na vlastnosť a/al. jej mieru (vyjadrenú často vedľ. vetou; často súvzť. t. aký, aký – t., t. – že, t. – aby): nečakal, že bude mať t-é šťastie; dostal t-ú odmenu, akú si zaslúžil; aký človek, t-á reč; je t. hladný, že zje hocčo; nebola t-á hmla, aby musel naraziť; kniž. problém ako t. sám osebe, vo svojej podstate

3. expr.citový význ. (často vo zvol. vetách): veď nebuď t.! čo sa trápiš pre t-é nič; všetko je t-é krásne, t-é svieže!

4. hovor. robí (číselný) údaj neurčitým: o t. týždeň; vystačiť na t-ých 50 km

t. alebo onaký akýkoľvek; t. a t. istý, bližšie neurčený, nejaký

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
taký istý zám.
taký, takýto zám.

taký taká také pl. N mužský živ. takí G takých pl. N mužský neživ., ženský a stredný také G takých zám. ukazovacie adjektívne

-aký/134597±7 32.77: pronominá (adjektívne) m. živ. N sg. 37046 taký/20477 aký/7007 nejaký/6370 nijaký/2501 dajaký/312 hocijaký/128 voľajaký/66 bohvieaký/49 ktovieaký/37 hocaký/33 onaký/26 kdejaký/13 kadejaký/11 (3/16)

-aký/134597±7 31.89: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 88119 aký/30130 taký/29034 nejaký/18927 nijaký/8711 dajaký/612 hocijaký/263 bohvieaký/112 voľajaký/85 ktovieaký/70 onaký/60 hocaký/52 všelijaký/30 kadejaký/13 (5/20)

-ký/623125±2138 31.60: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 88968→88898
+11
−1
a/30130 ta/29034 neja/18927 nija/8711 daja/612 toľ/271 hocija/263 každuč/250 koľ/184 bohviea/112 voľaja/85 ktoviea/70 ona/60 (13/189)

-ký/623125±2138 32.76: pronominá (adjektívne) m. živ. N sg. 37168→37119
+24
−19
ta/20477 a/7007 neja/6370 nija/2501 daja/312 hocija/128 voľaja/66 bohviea/49 ktoviea/37 hoca/33 koľ/30 /78→29
+24
−19
ona/26 (8/54)

/3407478±3935 4.18: pronominá (adjektívne) m. živ. N sg. 296627→296578
+24
−19
ktorý/189276 každý/53734 taký/20477 iný/12111 aký/7007 nejaký/6370 nijaký/2501 niektorý/1957 istý/1497 hociktorý/318 máloktorý/314 dajaký/312 hocijaký/128 (25/576)

/3407478±3935 3.22: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 410382→410312
+11
−1
ktorý/253346 každý/43269 aký/30130 taký/29034 nejaký/18927 iný/17151 nijaký/8711 istý/4852 niektorý/1394 samý/1042 dajaký/612 toľký/271 hocijaký/263 (28/1310)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

daný 1. ktorý práve jestvuje • jestvujúciexistujúci: za daných, jestvujúcich okolností; v daných, existujúcich podmienkach nie je možné konať inaktentoterajšíprítomnýsúčasnýmomentálny: tento, terajší, prítomný stav vecítaký: za danej, takej situácie

2. p. určitý 2


hocijaký, hocaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach al. javov) • akýkoľvekvšelijakýkaždýfraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasiahovor.: bárakýbársakýnár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetámhociktorýhocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe al. veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet!ktorýkoľvekľubovoľnýhovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) • hovor.: bárakýbársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatérobyčajný: nie je to len taká obyčajná knižkahociktorýhocijakýhovor.: bársktorýbárzktorý

3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie • všelijakýledajakýpejor.: kadejakýkdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mlákezried. onakvý


ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvekhocijakýhovor.: hocakýbársakýbáraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlaphociktorýktorýkoľvekhovor.: hocktorýbársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vienejakývoľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračkuniektorýdaktorývoľaktorýktorýsihovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísťkaždýexpr.: kadejakýkdejakýhovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúpostikniž.: arbitrérnyarbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výbermat. entý: entý člen radufraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníkazried. svojvoľný


nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajakývoľajakýhovor.: dákydákysivoľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze?akýsiktorýsipoet.: kýsikýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko)istýurčitýjedenhovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľhocijakýakýkoľvekhovor. bársakýhocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseňhovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeňexpr.: aký-takýkoľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok


neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasnýrozmazanýrozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúrynepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveďnezreteľnýkniž. ambivalentný: ambivalentné správaniepren.: hmlistýzahmlenýmatný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienkynevyhranenýexpr. bezfarebnýkniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýlnedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocitnevýraznýbezvýraznýpejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľadbeztvarýbeztvárny: beztvará, beztvárna masakniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojemhovor.: (taký) nijakýani taký, ani onakýfraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslanáexpr.: tajomnýzáhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu


nijaký 1. popiera jestvovanie vecí, javov v súhrne i jednotlivo • žiadenžiadny: nedostal nijaký, žiaden, žiadny list; nemal nijaké, žiadne peniazeani jedenzried. niktorý: dnes nevypočítal nijaký, ani jeden príklad; buď sa ožení s ňou, alebo s niktorounulový: výsledok námahy bol nulovýnijakovský: neprinútiš ma nijakovským spôsobomfraz. ani takýani onaký: neoblečiem si ani taký, ani onaký kabáthovor. expr. horký (obyč. v menných vetách): horká (tam) jeho pomoc

2. p. neurčitý


odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličnýrozdielnyrôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylnýodchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie takýnie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyinýinakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie tennie ten istýdruhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnakýnejednakýnerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodýrôznorodýrozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocennýnerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodýcudzíinorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponakýonakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitnýzvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielnyrozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodnýtotožnýidentický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názoryten istýtaký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darčekjednaký: jednaká kvalitarovný: deliť rovným dielomjeden: bolí ma stále na jednom miestespoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhovsúhlasný: výpovede svedkov sú súhlasnéjednotnýuniformnýkonformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenierovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenierovnoznačnýlingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučnýrovnozvukýlingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologickýhomológny: homologický, homológny radnemennýnemenlivýustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálenýnezmenený: nezmenený poriadoknezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počettypizovaný: typizované výrobkyodb. súradný: súradné pojmystálykonštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantnémonotónnyjednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

taký zám. ukaz.

1. ukazuje al. odkazuje na vlastnosť, kvalitu osoby al. veci: My nemáme pre také veci zmyslu. (Jes.) Našli sa aj takí, čo boli proti tomu. (Janč.)

2. vyjadruje neurčitú vlastnosť a naznačuje citový vzťah hovoriaceho: Nerob sa taký, poď s nami. (Ondr.) Ale veď už nebuďte taká! Dovoľte, aby som vám to povedal. (Bedn.)

taký a taký akýsi, voľajaký: Hneď bolo plné mesto rečí, že taký a taký veľmúdry pán prišiel z Pešti. (Záb.); takým činom takto: Takým činom ho k nám nepritiahneš. (Vaj.); hovor. aký-taký obstojný, aspoň nejaký; kniž. ako taký sám, sám osebe: cnosť ako taká (A. Mat.);

3. expr. vyjadruje zvýšenú mieru vlastnosti: Taká sa cítila opustená. (Tat.) Mal si sa zamiešať do veci, keď si taký múdry, že sa ani hovoriť s tebou nedá. (Al.) Takú dostal po brade, že sa hneď vyvalil. (Urb.)

buď (buďte) taký (-á) dobrý (-á), láskavý (-á) (zdvorilostná. formula) prosím ťa (vás); som taký smelý (zdvorilostná formula) dovoľujem si; hovor. raz taký dvojnásobný;

4. expr. ktorý málo zaváži, bezvýznamný, obyčajný: Taký dedinský chalan mi prejde takto cez rozum. (Zúb.) Majster tiež nebol taký skaderuka-skadenoha. (Al.)

5. taký istý ten istý, rovnaký, zhodný: taký istý spôsob

takový p. taký

taký, takový zám ukaz
1. ukazuje na vlastnosť, kvalitu osoby al. veci: on ten sseffran take kupel za penyze a yakowj kupel, takowj take prodawa (NITRA 1569); kdze geho kolwyek muy poddany naydze, ze mu ho do ruk dacze do prawa jako takeho lotra (POĽANOVCE 1584); y ga sem striga, dobrowolne powiem, taka, yake su strigj Katrussa, Babela a Krisstofficžka (KRUPINA 1675); pod Wisočynou na tich lazyech taka hora biwala (BADÍN 1676); (Jánošík) ma bit na hak na lawem boku prehnaty, a tak na priklad ginssich takowich zločincou ma bit zaweseny (L. MIKULÁŠ 1713); i jej matka takuo mala dite (S. ĽUPČA 1732 CM); istius modi: taky, takowy (KS 1763)
F. jaká praca, taká placa; jakova pradza, takove platno (SiN 1678)
2. vyj. neurčitú vlastnosť a naznačuje citový vzťah: kdyby czo takoweho bylo (BOBROVNÍK 1587); cžuo sy to ucžynil, že si takiho cžloweka zabil (KRUPINA 1643); Mariš, Mariš, nebuď taka, nelub, nelub ty diaka (PV 18. st)
L. (j)aký-t., jakový-t. aspoň nejaký, dajaký: on y potomczy jeho, ktery bi k jakovej-takovej službe našej a našých milich dytek schopny a spusobny bily (KEŽMAROK 1669 E); strany gakeho-takeho napotom wyžiweny do gratij Geho Oswgecenosty se poručam (RYBÁRE 1768); t. a t. rozličný, rozmanitý: wiďet gych (mníchov) budess, že take a take oďewi, tak a tak pristrogené tunyki že chcú oblékat (BlR 18. st)
3. vyj. zvýšenú mieru vlastnosti: (Katrina) gwalt na teyž dcere Hawiaroweg y posmech včinila, dawssy gey polyčok takowy, až y do Zlatowskych čerwenym lycom pryssla (S. ĽUPČA 1613); taky fforman chireczni a nemass dobrich sstranku (SKALICA 1729)
4. odkazuje na niekoho al. na niečo už známe, tento: (Madlena) dana gest do mestskeg kazny dotud, dokud takowe penyze dolu nepoložy (S. ĽUPČA 1603); geden každy hospodar, ktery dava do zapsani ovči dobytek a ma dobytka vic než sto, takovy dava hotovych penezi okrome zvrchunapsanej dežmy fl 1 (LIKAVA 1625 U2); kopj, snopy na poly kdo by pobral, takowy 12 zlatmi pokutuw ma bit trestany (LIPTOV 1716)
L. ten a t., t. ten zdôrazňuje odkaz na niekoho al. niečo, tento: ty techda a takowy ne k spaseny, ale radieg k wecžnemu zatraczeny takowe welebne swatosti prygimagy (BAg 1585); s takowjch tych chlubnjch kazany žadneho dussy vžitek včinity nemohu; aby pak takowj ty papežensstj kazatelowe nelen lid obecnj zdržeti mohly, ale tež y znamenitjch a včenjch autoritat a chwalu sobe ziskaly (WO 1670); dluhy, ktere se kolwek nachazegi, tye a takowe dlhj magi se wssecki z wyna wiplatit (KRUPINA 1691); to a takove pivo, když se neminie, musime ho mezi sebu dielit (KUBRICA 1718 LP)
5. označuje niekoho al. niečo už známe, on: nechagtež maličžkych prychazeti ke mně a nebrantež gym, nebo takowych gest kralowstwy nebeske (BAg 1585); kdy krew s neg wipadla, tedy takowu do ssaflika ze zeme zbierawsse, wiliala won (VELIČNÁ 1724); kdye ty dietya odisslo a takowe kdye sy skowala? (ORAVA 1740); swine žiwot swug y na 14 ag nekdi 26 let wiťahnu, kdis ale se prida takoweg oko wiklatj, žiwot ukracuge (PR 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale taký hlúpy je mais si stupide est
a taký a taký et tel et tel
je teraz taká hlboká est maintenant si profonde
ona je taká nešťastná elle est si malheureuse
také výrazy, ale dnes ces expressions-là, mais aujourd'hui
takú farbu, a nie telle couleur, et non
takú tvár, a nie tel visage et non
taký zlodej, ako som un voleur comme je
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu