tajuplný príd. tajomný: t-é zvuky, slová, t-á atmosféra;
tajuplne prísl.;
tajuplnosť -i ž.
tajuplnosť -ti -tí ž.
mystika 1. náboženský svetonázor uznávajúci možnosť priameho spojenia s božstvom • mysticizmus
2. vlastnosť niečoho al. niekoho navodzujúca atmosféru iracionálnosti • mystérium • mysteriozita • mysterióznosť • mysticita • mystickosť: mystika, mystérium, mysteriozita smrti • tajomnosť • tajuplnosť • záhadnosť • tajomstvo • záhada: tajomnosť, tajuplnosť, tajomstvo, záhadnosť, záhada pohanských obradov
tajuplný príd. kniž. tajomný, plný tajomstva, záhadný: t. hlas (Krno); t-á sila (Al.); južné tajuplné kraje (Lask.); tajuplné nezrozumiteľné slová (Jil.);
tajuplnosť, ti ž.