tajomník -a mn. -ci m.
1. úradník al. funkcionár vybavujúci najmä agendu: t. ministra, riaditeľa; t. redakcie, vedecký t.; → tlačový t.
2. vysoká polit. al. štátna funkcia v niekt. organizáciách al. štátoch: generálny t. OSN; t. okresného výboru, t. odborovej organizácie; štátny t. člen vlády al. námestník ministra; v USA minister zahraničia;
tajomníčka -y -čok ž.;
tajomnícky príd.: t-a funkcia;
tajomníctvo -a s. funkcia, úrad tajomníka
tajomníčka -ky -čok ž.
tajomník, -a, mn. č. -ci m.
1. úradník, ktorý vybavuje agendu, najmä písomnosti nejakého úradu (obyč. administratívnych orgánov vládnej moci), ústavu, podniku, politickej organizácie, strany al. významnej osobnosti, sekretár: Pavo sa stal tajomníkom organizácie. (Heč.); hlavný tajomník funkcia vo veľkých organizáciách, hlavný sekretár; polit.: generálny t. funkcia v niektorých politických stranách a v OSN; štátny t. v niektorých štátoch funkcia ministra, obyčajne zástupca ministra vo vláde, v USA minister zahraničia, štátny sekretár; prvý t. najvyššia stranícka funkcia v niektorých komunistických stranách; vedecký t. tajomník vo vedeckých ústavoch, ktorý má na starosti. vedecké otázky;
2. dôverný priateľ, dôverník: Župan si namýšľal, že som akýmsi tajomníkom Lipnického. (Jégé); žart. Dala zavolať starú Katu, ktorá bola jej tajomníkom. (Tim.);
tajomníčka, -y, -čok ž.;
tajomníctvo, -a, -tiev str. úrad, funkcia tajomníka;
tajomníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. iron.