tabla -y -biel ž.
1. predmet v tvare dosky, tabuľa: t. stola; mramorová, sklená t., obločná t.
2. doska na miesenie: vaľkať cesto na t-e
3. plocha poľnohosp. pôdy: t. pšenice, kukurice; (ne)pokosená t.;
tablička -y -čiek ž. zdrob.: t. skla, t. čokolády
tablička -ky -čiek ž. zdrob.
tablička p. tabuľa 1
tabuľa 1. predmet v tvare dosky z rozličného materiálu: mramorová, kovová tabuľa • tabla: kamenná tabla • tablica • tabuľka • tablička (menšia tabuľa): obločné tablice; tabuľka, tablička skla
2. doska na rozličné úradné a iné údaje: firemná tabuľa; na budove je pamätná tabuľa • štít • firma (vývesná firemná tabuľa): na dome sa objavil štít banky • výveska (vývesná tabuľa): pripnúť oznámenie na vývesku
3. p. stôl 1 4. p. pole 1
tabla, -y, -biel ž.
1. rozsiahla rovná plocha zeme v tvare štvoruholníka: pšeničná t., ražná t.;
2. predmet v tvare dosky: t-y ľadu, t-y kôry, kamenné t-y;
3. sklo na obloku: sklená t., obločná t.;
4. doska na kuchynskom al. remeselníckom stole, prípadne celý stôl: Trepal po stole, až tabla na ňom podskakovala. (Bod.) Kosy opreli o dlhú tablu. (Vaj)
5. doska na miesenie cesta, lopár: váľať cesto na kuchynskej t-e;
tablička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 1, 2, 3;
tabličky, -čiek ž. pomn. súčasť odevu evanjelického kňaza
tablička p. tabla