týždeň -dňa m.
1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a; cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou
2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.; vybaviť veci cez t., v t-i
3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď; medové t-e čas po svadbe;
týždňový príd.
1. trvajúci týždeň, týždenný (význ. 1): t. pobyt
2. týždeň starý: t-é kurča;
týždenný príd.
1. trvajúci týždeň, týždňový (význ. 1): t-á dovolenka, rekreácia
2. opakovaný každý týždeň: t-á kontrola; t. lístok platný týždeň;
týždenne prísl.: raz t.
týždňový -vá -vé, týždenný -ná -né príd.
sedemdňový 1. ktorý trvá sedem dní • sedemdenný: sedemdňový, sedemdenný pobyt v inom prostredí • týždenný • týždňový: požiadať o týždenné, týždňové voľno
2. ktorý je sedem dní starý • týždňový: sedemdňové, týždňové mláďa; týždňový chlieb
týždenný p. týždňový 1
týždňový 1. trvajúci týždeň • týždenný • sedemdňový • sedemdenný: týždňový, týždenný pobyt; sedemdňový, sedemdenný zájazd
2. týždeň starý • sedemdňový: týždňové, sedemdňové mláďa
1. týkajúci sa celého týždňa, trvajúci týždeň, týždňový: t-á dovolenka; t. pobyt; t-á mzda; t. lístok (na cestovanie); t-é udalosti (Jil.);
2. uskutočňujúci sa raz za týždeň, každých sedem dní opakovaný: t-á kontrola, t-á porada, t-á tlač; týždenné polhodinové návštevy (Fr. Kráľ);
týždenne prísl. každý týždeň, týždeň čo týždeň: t. sa schádzať; Dievča platilo zo svojho zárobku týždenne zlatku. (Taj.)