Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

týždeň -dňa m.

1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a; cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou

2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.; vybaviť veci cez t., v t-i

3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď; medové t-e čas po svadbe;

týždňový príd.

1. trvajúci týždeň, týždenný (význ. 1): t. pobyt

2. týždeň starý: t-é kurča;

týždenný príd.

1. trvajúci týždeň, týždňový (význ. 1): t-á dovolenka, rekreácia

2. opakovaný každý týždeň: t-á kontrola; t. lístok platný týždeň;

týždenne prísl.: raz t.

týždňový -vá -vé, týždenný -ná -né príd.

týždenný príd.

1. týkajúci sa celého týždňa, trvajúci týždeň, týždňový: t-á dovolenka; t. pobyt; t-á mzda; t. lístok (na cestovanie); t-é udalosti (Jil.);

2. uskutočňujúci sa raz za týždeň, každých sedem dní opakovaný: t-á kontrola, t-á porada, t-á tlač; týždenné polhodinové návštevy (Fr. Kráľ);

týždenne prísl. každý týždeň, týždeň čo týždeň: t. sa schádzať; Dievča platilo zo svojho zárobku týždenne zlatku. (Taj.)