tútor -a m.
1. zastaráv. poručník
2. expr. ochranca, zástanca: pomôžeme si sami, nepotrebujeme t-a;
tútorka -y -riek ž.;
tútorský príd.;
tútorsky prísl.;
tútorstvo -a s.
1. k tútor
2. obyč. pejor. prepiata starostlivosť o niekoho
tútorstvo -va s.
tútor -a m. (tútorka -y ž.) ‹l›
1. práv. zried. poručník, ochranca, strážca
2. (na anglosaských univerzitách a univerzitných internátoch) študijný vedúci, vychovávateľ; (v angl. prostredí) súkromný učiteľ;
tútorsky príd.;
opatera staranie sa, aby niekto, niečo bol(o) v poriadku, aby mal(o), čo potrebuje • opatrovanie • starostlivosť: opatera, opatrovanie chorého; dobrá opatera, starostlivosť o deti • opatrovníctvo • práv. kurátorstvo: sociálne opatrovníctvo, kurátorstvo • kniž. kuratela • zastaráv. tútorstvo • práv.: poručníctvo • poručenstvo (obyč. nad maloletým) • ochrana: prijať niekoho do opatery, pod ochranu • ošetrovanie (opatera chorého)
poručníctvo práv. ochranná moc nad poručencom • poručenstvo • zastaráv. tútorstvo: vykonávať poručníctvo, poručenstvo nad maloletým
tútorstvo p. poručníctvo
tútor, -a m. trochu zastar. poručník: Bol aj vymenovaný dieťaťu za tútora. (Jes-á); obecný t. (Heč.);
pren. expr. ochranca, strážca, dozorca vôbec: Z radostnej samopaše si zahrával na môjho tútora. (Zel.) A moja Amálka? Tá veru nepotrebuje tútora. (Urb.);
tútorka, -y, -riek ž.;
tútorský príd. poručnícky; pren. prísny tútorský tón (Vaj.) prísne karhanie, napomínanie;
tútorstvo, -a str. vykonávanie funkcie poručníka, poručníctvo;
pren. obyč. pejor. prehnaná, prílišná starostlivosť o niekoho;
tútorko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. hypok.