tútor -a m.
1. zastaráv. poručník
2. expr. ochranca, zástanca: pomôžeme si sami, nepotrebujeme t-a;
tútorka -y -riek ž.;
tútorský príd.;
tútorsky prísl.;
tútorstvo -a s.
1. k tútor
2. obyč. pejor. prepiata starostlivosť o niekoho
tútor -ra pl. N -ri m.
tútor -a m. (tútorka -y ž.) ‹l›
1. práv. zried. poručník, ochranca, strážca
2. (na anglosaských univerzitách a univerzitných internátoch) študijný vedúci, vychovávateľ; (v angl. prostredí) súkromný učiteľ;
tútorsky príd.;
ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbranných • zried.: ochraniteľ • ochraňovateľ (Mráz) • strážca (kto stráži): strážca bezpečnosti • slang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkov • kniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládeže • ochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvierat • poručník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.) • zástanca • obhajca • obranca • pren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštita • opora • pren. štít • kniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny
opatrovník kto sa o niekoho, o niečo stará; kto niekoho, niečo opatruje; práv. zákonný zástupca osoby neschopnej spravovať si svoje veci • opatrovateľ: mať opatrovníka, opatrovateľa; opatrovník, opatrovateľ majetku, hospodárstva • pestún • zried. varovateľ (opatrovník dieťaťa) • ošetrovateľ (obyč. chorého) • práv. kurátor: sociálny kurátor • práv. poručník • zastaráv. al. expr. tútor: deti dostali po smrti rodičov poručníka, tútora; Nepotrebujem nijakého opatrovníka, tútora!
poručník práv. osoba poverená poručenstvom • zastaráv. tútor
tútor p. poručník
tútor, -a m. trochu zastar. poručník: Bol aj vymenovaný dieťaťu za tútora. (Jes-á); obecný t. (Heč.);
pren. expr. ochranca, strážca, dozorca vôbec: Z radostnej samopaše si zahrával na môjho tútora. (Zel.) A moja Amálka? Tá veru nepotrebuje tútora. (Urb.);
tútorka, -y, -riek ž.;
tútorský príd. poručnícky; pren. prísny tútorský tón (Vaj.) prísne karhanie, napomínanie;
tútorstvo, -a str. vykonávanie funkcie poručníka, poručníctvo;
pren. obyč. pejor. prehnaná, prílišná starostlivosť o niekoho;
tútorko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. hypok.
tútor, tútorník m lat práv osoba poverená vykonávaním ochrannej moci nad sirotou, neplnoletou osobou al. vdovou a správou jej majetku, poručník: kupil sem pol domu od tutorow syrot, totižto pozustalych synow Sopucha Michaela, Bena a Missa, fl 36 (MARTIN 1580); zemreleho, ktery po smrti rodičow predmenowaneg dcerky bil naležitym tutorom a opekunom (ŠTRBA 1620); actores ziadagy, aby tizie zwrchu gmenowany tutorniczy rownim spusobem z weczy anebo s peniezy na sebe zwerenych poczet widali (ILAVA 1629); takowe prawo, ktere by mal proty predmenowanim panom, totižto pana Grottkovszki Istvana, jakosto tutora sina swojeho Janosa (SPIŠ 1715); ga som sirotam ustanowenj tutor (PUKANEC 18. st) pren o, zásztupóv motzni Bose, tútoru nás i szpasenyé, posehnán si z svetim szinom i z nasim potzesitzelyom (HPS 1752) ochranca, zástanca; -ov príd privl: Paulus Koza načitowal se bližším byti pro pokrwnost tutorowu (P. ĽUPČA 1599); -kyňa, -ka ž opatrovníčka neplnoletých detí (obyč. vlastná matka): duodecimo zeme syrotskye za chowania syruot zustanu prj tutorkyny tak, že kdy syrotam budu potrebowatj, tedy naspatek magi se nawratity wcelku (ZVOLEN 1686); stalo se gest pritelske porownany mezy Annu, yakožto opatrowniczku a tutorkinu swich sinaczkuw z gedneg strany y z druheg strany Mikolassom Skupena (ŽILINA 1698); ya prirozena a wlasna tutorkina ditek mich (ORLOVÉ 1711); zaprisaham Kandidu, mogu opekúnku, aby mi tú dala postawu, pod kterú som mal to ssťasťí zalúbiť sa tebe (DS 1795) L. naturálna, prirodzená t. matka: Kinczeöl Erzsika, dowa Ocskay T. a ditkam swoim naturalska tutorkina a curatorkina (OČKOV 1798); ya predstupiwsse pred paniu Mariu, gakozto matku wlastnu a tutorkinu prirodzenu syna sweho Balassa Pála (H. STREHOVÁ 18. st); -ský príd: kterižto wýdawek stiahnuce od prigmu, prychodj s počtuw tutorskjch na stranku ditete gedneho in parata 239 fl (PRIEVIDZA 1787); tutorius: tutorsky (LD 18. st); -stvo [-í] s: vykonávanie ochrannej moci nad sirotou, poručníctvo: Gegich Milosti panůw prosim, ponewadz ya z tichto vzitků obstawen sem a s tůtorstwi od sirot zalozen sem (TRENČÍN 1598); tutorstwj Martina Kozi synu Eremiase Kozi (P. ĽUPČA 1599)