tôňa -e ž. tieň (význ. 1, 3, 4): t. stromov; posedieť si v t-i v chládku; t-e minulosti; t. smrti;
tônička -y -čiek ž. zdrob. expr.
tôňa tône tôní ž.
tieň 1. obraz vrhaný osvetleným telesom; priestor, ktorý nie je priamo osvetlený • tôňa: stromy vrhajú tiene, tône; vyhľadávať tôňu • chládok: ľahnúť si do chládku • expr.: tieňava • tôňava (tienisté miesto): záhradná tieňava, tôňava
2. záporná stránka niečoho • tôňa: tiene umeleckého života, tôňa minulosti • negatívum • zápor • mínus: hovoriť iba o negatívach, mínusoch reformy
3. p. náznak
tôňa p. tieň 1, 2
tôňa, -ne, -ni ž.
1. miesto, kde nedopadajú slnečné lúče; obraz vrhnutý osvetleným telesom, tieň, chládok: t. stromu, t. budovy; sadnúť si do t-e; t-e sa predĺžili; Agáty hádžu tôňu až na pažiť. (Ráz.-Mart.) Vtáky spia, zvieratá chodia tôňami, bojazlivo. (Ondr.) Z tône lesa vychádza postava. (Pláv.); pren.: Keď si preňho prišla smrť, bol jak tôňa (Smrek) vychudnutý, biedny. Tí pred svetom vždy bývali v tôni (J. Kráľ) v úzadí.
● chodiť za niekým ako t., nasledovať niekoho ako t. vytrvalo, neprestajne; chodiť ako t., vliecť sa ako t. a) pomaly, s námahou; b) byť slabý, chorý; vrhať, vrhnúť t-u na niečo, na niekoho uvaliť podozrenie z niečoho zlého;
2. expr. náznak niečoho: Literatúra ich je len tôňa bohatej a vznešenej literatúry gréckej. (Štúr)
3. expr. prízrak; predstava: t. vojnových príprav; V pamäti mu prebehávali tône mladosti. (Al.) Bývalé ideály dávno už vybledli. Boli to len tône nedosažiteľné, neskutočné. (Vám.)
4. expr. zlá, nedobrá stránka niečoho: tône tohoto spôsobu života (Hurb.); Nihilistická pseudokultúra odrodilstva — ostrá, mrazivá tôňa v našom „osvietenom“ storočí. (Vlč.) Tône minulosti nik nevyvolával. (Vans.)
5. prejav, stopa niečoho (obyč. niečoho nepríjemného): Jeho tvár bola popolavá, akoby ju už bola zaclonila tôňa smrti. (Zúb.); t. nespokojnosti (Al.); t. smútku;
6. kniž. zried. ochrana, záštita: v záštite komonstva tvojho, v tôni tvojej moci (Hviezd.); Fero Horvát sa inštinktívne držal Miša a pustil sa do boja v tôni jeho rozmachov. (Gráf);
tôňový príd. zried. k 1: t-é hry;
tônička, -y, -čiek, zried. i tônka, -y, -nok ž. zdrob. expr.: Temer nikde tôničky, ani pod samými domami. (Kuk.) Poriedku i krík, nemá tônky ani. (Hviezd.)
tôňa [tô- tó-], tôň ž miesto, kde nedopadajú slnečné lúče, tieň: tuone a stin bili weczy buduczich zrownawagiczi se s Pismem swatym (TC 1631); gawor milu a ssiroku tuoň spusobuge a sprawuge (MS 1749); tjto kusy dobre usussene byti magj spolu na powetrj a w toni (VK 1764); kwety treba bude wssecky posussiť, a to ňe na sluncy, ale w tuoňj (TCh 18. st); x. pren Maria Panna občerstweni wssem tym prinassa, kteri se pod tuoňu geg schilugu a utikagu (MS 1749) pod ochranu