tón -u m.
1. zvuk istej výšky: vysoký, nízky t., t-y stupnice; fyz. zvuk vyvolaný periodickým kmitaním pružných telies
2. odtieň hlasu; charakter rečového al. iného prejavu: žartovný, prísny t.; národný t. umeleckého diela; udávať t. i pren. mať rozhodujúci vplyv; zmeniť t. i pren. začať sa ináč správať
3. odtieň farby: farebné t-y, pastelový t.
4. dobrý t. spôsob spoloč. správania, bontón: to patrí k dobrému t-u;
tónový príd. k 1: hud. t-á sústava;
tónovo príd.
tón tónu pl. N tóny m.
tón -u m. ‹l < g›
1. zvuk vznikajúci periodickým kmitaním pevných telies: vysoký, nízky, hlboký t.; udávať t.: pren. mať rozhodujúci vplyv (na spôsob správania, na obliekanie a pod.); nasadiť nový t., pren. zmeniť tému rozhovoru, spôsob konania; spodný t., pren. skrytý, utajený význam, prízvuk; hud. základný a najmenší prvok hudobného diela; oznam. tech. oznamovací, obsadzovací, vyzváňací t.
2. odtieň zafarbenia reči, hlasu; (základný) ráz nejakého prejavu, niečoho všeobecne: vážny, žartovný, vyzývavý, prosebný t.
3. jemné odlíšenie farby, odtieň: tmavší t.
4. spôsob spoločenského správania: to patrí k dobrému t-u bontónu
5. polygr. (v reprodukčných technikách) prechod od čiernej farby po bielu (predtým poltón);
tónový príd. k 1 – 3: t. rozsah; – hud. t-á sústava, t-é rady súhrn tónov používaných v hudbe jednotlivých národov al. etnických skupín a usporiadaných podľa istých pravidiel; lingv. t. akcent, prízvuk melodický; t-é jazyky s tónovou koreláciou vo fonologickom systéme rozlišujúcou pomocou výšky tónu lexikálne významy slova (napr. sinotibetské jazyky, litovčina, srbčina); fyz., oznam. tech. t. kmitočet ležiaci v oblasti počuteľnosti; – t. papier tlmeno farebne odtienený
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
odtieň 1. jemné odstupňovanie medzi javmi toho istého druhu • odtienok: jasné odtiene, odtienky červene • nádych: bronzový nádych pokožky • kniž. nuansa: významová nuansa • tón: pastelové tóny izby
2. p. náznak
ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu
tón 1. p. zvuk 1 2. p. odtieň 1, náznak 3. p. ráz
zvuk 1. mechanické vlnenie hmotného prostredia vnímateľné sluchom: ostrý zvuk; zvuk flauty, krokov • tón (zvuk istej výšky): vysoký, nízky tón • poet. znenie
2. p. povesť 2
tón, -u m.
1. zvuk určitej výšky: vysoký, nízky, slabý, silný t.; melancholické tóny flauty (Vaj.); clivé tóny neznámej skladby (Urb.); [Píly] zazvonili mäkkým plačlivým tónom. (Pláv.);
fyz. zvuk spôsobený pravidelným vlnením vzduchu; hud. základné, odvodené t-y, celý t., farba t-u; t-y stupnice;
2. odtieň hlasu, reči; hlas: vážny, žartovný, posmešný, úsečný, dôverný t.; vycítiť niečo z t-u reči; hovoriť slávnostným t-om (Tat.); stíšiť t.; Do jeho hlasu zamiešal sa i tón hnevu. (Kuk.) Na Igora nepreskočil bojový tón. (Jaš.) v reči.
● spodný t. (rozhovoru ap.) skrytý zmysel;
3. odtieň farby: tmavý, jasný, pastelový t.; stupnica farebných t-ov; šaty, v ktorých prevládal sivočierny tón (Bedn.);
mal. odstupňovanie farby. do hĺbky, obyč. pridaním bielej a čiernej;
4. kniž. vyznenie, ráz, charakter niečoho: základný t. umeleckého diela; národný t. (opery); Prekvapil ho i námet i tón (článku). (Urb.) Náhle zmenil tón. (Tat.) Nemohla v tom tóne pokračovať (Taj.) takým spôsobom.
5. spôsob spoločenského správania, obyč. dobrého, uhladeného, bontón: patrí to k dobrému t-u; vedieť zachovať t.; znalosť vysokého tónu (Jes-á); udávať, dávať t. (niečomu) mať rozhodujúci vplyv;
tónový príd. k 1 hud.: t-á sústava súhrn tónov používaných v hudobnej praxi; t-é dvojice, t-é zvýšenie, t-á intenzita, t. rozsah