syntagma -y -giem ž. lingv.
1. spoj. 2 nerovnorodých syntaktických jednotiek (vetných členov, viet), sklad: podraďovacia s.
2. spoj. 2 al. viacerých rovnorodých syntaktických jednotiek: priraďovacia s.;
syntagmatický príd.: s-é vzťahy ktorými sú jazykové jednotky spojené v lineárnej (dynamickej) postupnosti, op. paradigmatické
syntagmatický [-t-] -ká -ké príd.
syntagmatický príd. lingv. k syntagma, k syntagmatika: s-á konštrukcia týkajúca sa vzťahov medzi jednotlivými prvkami vo výpovedi k prvkom predchádzajúcim a nasledujúcim, čo vyplýva z lineárnosti reči (na rozdiel od paradigmatických vzťahov);
syntagmaticky prísl.
syntagma, -y, -giem ž. gram. spojenie dvoch jazykových jednotiek, vetná dvojica, sklad: koordinatívna, determinatívna, predikatívna s.;
syntagmatický príd.: s-é spojenie, s -á funkcia, s. celok