syn -a v oslovení i synu mn. -ovia m.
1. dieťa, priamy potomok muž. pohlavia: prvorodený s., oženiť s-a; náb. Boží S. Ježiš Kristus;
pren. kniž. s. nášho ľudu, s. Tatier
2. s. môj fam. oslovenie mladého starším, chlapče: ako sa voláš, s. môj?
● je s-om smrti zomrie; aký otec, taký s.;
synovský príd.: s-á vďačnosť;
synovsky prísl.;
synovstvo -a s. synovský vzťah;
synček, synáčik -a mn. -ovia m. hypok.