syn m
1. dieťa, priamy potomok mužského pohlavia: Beno Benco Lenhartowy, mladczimu sinu kupyl puol domu od Ssteffana Ssarkana (P. ĽUPČA 1585); z nedostatku meho, neweduc se, kde podeti w vskosti mogeg, ponewadž mne wlastni syn opustil (SLIAČE 1603); wsseczek statek y vrek spolecžne yako swemu rodnemu synowy Matthegowy, taktež y Gregussowy Polkrabowy podepsal a wodlowal rowne (L. TRNOVEC 1604); prystupily pred nassy vplnu raddu Pawol a Leonhart, nebohjeho Ssebona Matussowjech sjnowja (SLIAČE 1610); matka žiwi y miluge syna sweho tělesneho (RB 1713) vlastného; swatj Wendelin s kralowskeho sina swiniarom zustal (KT 1753); gá sem sedlákem byl a geden gedini syn rodičuw mjch (VP 1764)
L. mužský s. mužské pohlavie: káždy syn muzsky, ktery otwjrá žiwot, swaty sa Pánu menowat bude (KB 1756); bratný s. bratov syn, synovec: Jan Kolar swymy siny y take z bratnimy siny kupyly su od Yana Mazurky duom (P. ĽUPČA 1579); sesterný s. sestrin syn, synovec: stala se kupa mezi Duryssom Mychalkouych a Janczym, synom Martina Jankouicz anebo synem sesternim (ŽIAR n. H. 1715); krstný s. krstné dieťa mužského pohlavia: filius lustricus: krsny syn (LD 18. st); dedičný s. hlavný dedič: filius familias: ďedičny syn pri dome (KS 1763); zasľúbený s. adoptívny: angenommener: zasljbeny syn (AP 1769); nepravý s., panhartský s., postranný s., slobodný, neúctivý/nepoctivý s. nemanželský: nothus: neprawy syn; spurius: panchártsky syn, chlapec (KS 1763); syn Joseph, slobodny syn Annj neuctiwy; Michael, slobodny nepoctiwy syn geg (Anny Sokolovskej) (PREŠOV 1784; 1788); nothus: postranný syn, pankhart (PD 18. st); prijať za svojho vlastného s-a koho, brať za s-a koho adoptovať niekoho: Lenhart Lado prygal Gregussa Polkraba za sweho wlastneho syna (L. TRNOVEC 1604); arrogo: za syna berem (KS 1763);
x. náb S. Boží, Syn Boha živého, S. človeka, S. Dávidov, S. Najvyššieho, S. Vykupiteľ, S. jednorodený: Ježiš Kristus: Syn Wykupiťel, Duch Swatý wssech vťessiťel (CC 1655); (Boh) Sina sweho gednorozeneho nam darowal (TC 1631); ditatko se nam narodilo a Sin Nagwissiho dan gest nam (AgS 1708); nás velyiki krály us jeszt nam dáni, Szin Boha sivoho (HPS 1752); Sina Božiho Mesigasse Spasitele sweho newineho zabilj (Židia) (KT 1753); Syn čloweka má moc na zemi odpústiti hrjchi (KB 1756); Gežissy, Synu Dawiduw, smilug se nade mnu (MS 1758); Narodenie S-a Božieho sviatok 25. decembra: stalo se letha od narozeny Syna Bozyho 1543 (P. ĽUPČA 1543)
F. márnotratný s., s. márnotratník kt. premárnil svoj majetok: was chce gak dobrotiwy otec syna marnotratneho obgaty (MiK 18. st); odcházal ten syn marnotratnyk do kragini dalekég (BlR 18. st) vulg v nadávkach pohanský s., psotný s. strídží s. kurvin/kurvy s., kurvej matere s.: (Ján Palucký) lal sweho wlastneho brata: Beste lelek kurveg matere sin (LIPTOV 1634-66); olžess gako psy pogansky sin (BARDEJOV 1669 E); pan rychtar mluwil panu Korcžokowy, že ge stricžy sin (KRUPINA 1690); p. Ottlik mu (Kochanovčanovi) powgedal slowa tito: Besste lilek kurwin sin (Z. LIESKOVÉ 1727); bestelilek kurwy syn, nezasluzil som ga to od teba, aby si ti mne tykal (NECPALY 1743); (Mária) na teba wolám psotny syn (BlR 18. st); s., s-ovia smrti kt. má zomrieť: windete wen, synowe smrti (VP 1764); gaknáhle nagmenšé o pomoc znamení dáš, hňeď si sin smrti (BU 1795);
x. v prísloviach jaki otzetz, taki szin (MCa 1750) jablko nepadá ďaleko od stromu; otecz stjskal, a syn wyskal (SiN 1678) čo otec našetril, to syn premárnil; tresci syna tvého za času mladého, dokud se trestat dává (BV 1652)
2. príslušník, člen nejakého spoločenstva, celku: Jejich vysoce urozenej Milosti panu, panu viceišpanovi zustavame poslušni synove Janko Chovančiak a Macko Chovančiak, hofere hrapkovski (HRABKOV 1786 LP)
L. ľudskí, človečí s-ovia ľudia: neni žadneho gineho gmena pod timto ssirokim nebem mezi sini lidskimi, skrze ktere bichme mohly spaseni wečneho dogiti (TC 1631); angel zwestowal nebeskeho krala, mladence mezi zwerý, w plenkj obwinútého, nad syny cžlowečy (CC 1655); s-ovia Abrahámovi Abrahámovo potomstvo, všeobecne veriaci: wjm, že ste synowé Abrahámowj, ale hledáte mňa zabiti (KB 1756); s-ovia izraelitskí Židia: Buoh sinow yzrahelitskych ze zeme egiptskeg wiwiesti racžyl (BAg 1585); duchovný s. klerik: pohled na staw, vred a na powolanij twe, gestli sy otecz cželedny, matka, pan, pannij, richtar a gina wrchnost, duchowny aneb swedtsky syn (BAg 1585); svetský s. laik: duchowny aneb swedtsky syn (BAg 1585); s. milosti spasený človek: Pan Buh ze sinuw hnewu vcyny was sinuw milosty (AgS 1708); s. hnevu/temnosti hriešnik: diabel swe sini temnosty skrze podwodnu swatost oklamawaty vmj (WO 1670); Pan Buh ze sinuw hnewu vcyny was sinuw milosty (AgS 1708); s. pokoja mierumilovný človek: a bude-ly tam syn pokoga, odpočjwat bude nad nym pokog wáss (KB 1756); s. svatby družba: či-ly možu synowé svadbi, dokud gest ženich s nyma, postiti se? (KB 1756) s-ovia tohto sveta svetácki, chytrácki ľudia: szinove tohto sveta joho (Ježiša) nyeprijalyi (HPS 1752); mestský/domáci s. obyvateľ mesta, mešťan: civis: messťan, mestsky syn; expromere supplicia in cives: synú domácych z smrťu trestati (KS 1763); držať sa za domového s-a pokladať sa za občana: gerere se pro cive: za syna domowého držati seba (KS 1763)
3. expr v spoj. s., s-u môj (milý) oslovenie mladšieho starším, podriadeného nadriadeným: mily synu, gestlize mne chczess do smrti chowati, dobrze (ŽK 1469); zdrawy dobreho a sstestliwy prospech w twem učenj ti winssugem, mug mily syn (ORAVA 1737); Jesus ku nám prereknól z tim szlovom: mój mili szinu (HPS 1752); poczuj, sinu mug, poczuj czero ma (SJ 18. st); -ov k 1 privl príd: nurus: newesta aneb sinowa žena (NP 17. st); swedkowa w pitwore widela Martina Žirku s cžakanom predoznameneho Magera synowim (MOŠOVCE 1734); -ček, synáčik, synáček, syneček dem k 1: Pan Buh račil pana Yana Háláčiho a geho sinácka skrze smrt casnu s tohoto sweta powolati (BÁNOVCE n. B. 1636); nikomu gjnemu než meg manželce spolu y s tymy dwama synčeky wssecko hospodarstwo porucam (MARTIN 1638); ditky pozustaly po nebosstickem Matussowy Ussiakowy, totižto geden sinaček, druhe pak diewčatko (TURANY 1696); umrelj tria (aj) Mategow synoček, kterych som musel pochowatj (P. ĽUPČA 1679); geste geden synačik Jacobus a gedna dczera Zuzana zustawagu (S. ĽUPČA 1737); filiolus: syneček (PD 18. st)
F. když otec synačka s prutem k dobremu ponuka, potem syn skrze žebráňi prahi ňeotluka (GV 1755) dieťa treba vychovávať hneď v mladosti; k 2: bratrstwo tymto synačkom wynssuge (CA 1691); (Kristus) učedlnjkúm swým wždycky slowá týto mluwil: Synáčkowé, milugte se wespolek (WP 1768); to činil oný machabégský sináček (BN 1790); k 3: sináčku múg, ukaž mi techdi, gak mám delati (VP 1764); synýčku múj milý, nemúžem otvorit a vás dnuká pustit (ASL 1781)