sympatia -ie ž. kladný citový vzťah k niekomu, niečomu, náklonnosť, op. antipatia: osobné s-ie, prejavovať s-iu k, voči priateľom
□ mať s-ie k niekomu sympatizovať s niekým;
sympatický príd. budiaci sympatie: s. človek, s-é prostredie;
sympaticky prísl.: vyzerať s.;
sympatickosť -i ž.
sympatia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
sympatia -ie ž. ‹g› kladný, priaznivý pomer, cit náklonnosti k niekomu al. niečomu, záľuba v niekom al. niečom, spolucítenie (op. antipatia): vzbudzovať, mať s-ie; osobná, vzájomná s.; vyjadriť svoje s-ie
obľuba 1. vzbudzovanie kladných postojov u mnohých ľudí • obľúbenosť • popularita: politikova obľuba, obľúbenosť, popularita vo verejnosti klesla • priazeň • sympatia: teší sa všeobecnej priazni, sympatiám ľudí • láska • milosť: nebyť u niekoho v milosti
2. p. radosť
sympatia kladný citový postoj k niekomu, k niečomu (op. antipatia): cítiť sympatie voči niekomu • náklonnosť • príchylnosť: prejavovať náklonnosť, príchylnosť • priazeň (žičlivý vzťah): získať niečiu priazeň • blahovôľa • blahovoľnosť • blahosklonnosť • náchylnosť (Škultéty)
sympatia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. kladný, priaznivý, priateľský pomer k niekomu al. k niečomu, náklonnosť, priazeň (op. antipatia): mať, cítiť, vzbudiť s-ie k niekomu, k niečomu; osobné s-ie; získať si s-ie niekoho; Pre svoju vľúdnu povahu a pracovitosť teší sa všeobecnej sympatii. (Vám.) Ak by bola obapolná sympatia, nuž by ste sa zobrali. (Tim.);
sympatický1, 2. st. -ejší príd. milý, príjemný, budiaci sympatie (op. antipatický): s. človek, s. zjav, s-á tvár, s-á postava; byť niekomu s. páčiť sa; pren. Sympatické. sú miestnosti a parky v dobríšskom zámku (Mráz) útulné, pekné;
sympaticky prísl.: prijať niečo s. so sympatiami; vyzerať s.;
sympatičnosť i sympatickosť, -ti ž.
sympatia ž gr kladný, priaznivý pomer k niekomu al. k niečomu: sympatij negakowa aneb vtrpnost negakowá duchowná, kteražto z Pjsma S. proukázana bity nemuže (HeT 1775); na swětě zagjsté žádné sympathie nenj, než mezy nerozumnými hlawami a potwornými domnjnkami (TiS 1788)