symfónia -ie ž. cyklická orchestrálna skladba obyč. v 4 častiach;
pren. kniž. s. vôní harmonická zmes;
symfonický príd.: s. orchester, s-á skladba
symfonický [-n-] -ká -ké príd.
symfónia -ie ž. ‹g›
1. hud. orchestrálna skladba, spravidla so štyrmi vetami, v cyklickej sonátovej forme
2. kniž. čo pripomína symfóniu bohatou zložitosťou, pestrosťou a i.: s. svetla; bohatá s. života;
symfonický príd.: s. orchester schopný predvádzať symfónie; hud. s-á hudba orchestrálna hudba zahrnujúca symfónie, symfonické básne, inštrumentálne koncerty, ouvertúry, prípadne aj kantáty, oratóriá a i.; s-á báseň jednovetová orchestrálna skladba komponovaná na určitý mimohudobný námet; s. džez (v USA po r. 1920) spájajúci džezové prvky s európ. hudobnými tradíciami v skladbách pre veľké orchestre;
symfonickosť -ti ž.
symfónia, -ie ž.
1. hud. druh rozsiahlej orchestrálnej skladby (obyč. skladajúcej sa zo štyroch častí — viet) písanej v sonátovej forme; pren. symfónia detských liet (Štítn.) krásna doba;
2. zastar. súzvuk, harmónia, konsonancia; pren. expr. farebná s. (Al.) súhra farieb;
symfonický príd.: hud. s-á hudba, skladba; s. orchester hrajúci symfónie; s-á báseň skladba, ktorá hudbou vyjadruje nejaký básnický motív; s. koncert majúci na programe symfonické skladby;
symfonicky prísl.: expr. Články, novely, básne, štúdie Tichého zvučali symfonicky (Vaj.) ako symfónia.