symbol -u m.
1. niečo konkrétne, čo sa všeobecne uznáva za znak istej abstraktnej skutočnosti: s. Vianoc; holubica je s., s-om mieru; ľalia je s., s-om čistoty, nevinnosti
2. v odb. textoch dohodnutý graf. znak pre vec, proces, kvalitu ap.: variabilný s. na účte
3. výsostný znak (štátu, mesta ap.); erb: štátny s., s. mesta Bratislavy
□ byť s-om symbolizovať;
symbolický príd.: s-á postava, s. význam; s-á značka;
symbolicky prísl.: s. znázorniť, vyjadriť niečo;
symbolickosť -i ž.
symbolický -ká -ké 2. st. -kejší príd.
symbolický príd. vzťahujúci sa na symbol, vyjadrený symbolom; majúci platnosť symbolu: s-é znaky; s. význam; s-é umenie; protest iba s.; s-á logika používajúca symboly; sociol. s-á komunikácia forma dorozumievania medzi ľuďmi (prostredníctvom jazyka al. iných znakových sústav);
symbolicky prísl.: s. vyjadriť;
symbolickosť -ti ž.: s. gesta
obrazný založený na obraze; vyjadrený nepriamo, obrazom: obrazné stvárnenie skutočnosti v poézii • lit. al. lingv. metaforický • prenesený: obrazný, metaforický význam slova • symbolický (založený na ustálenom obraze, na symbole): holubica je symbolickým znázornením mieru • alegorický (vyjadrený symbolickým obrazom) • odb. figuratívny
p. aj nepriamy
symbolický p. obrazný
symbolický príd.
1. predstavujúci určitú (obyč. hlbšiu) všeobecnú, abstraktnú myšlienku, majúci platnosť symbolu, vyjadrený pomocou symbolu: s. obraz, s. tanec; s-é číslo, s-á značka; s. akt; mať s. význam, s ráz; s-á postava; s. cintorín pamätník pre takých mŕtvych, ktorých telá nemôžu byť riadne pochované; lit. s-á poézia používajúca básnické symboly; log. s-á logika používajúca značky, symboly ako napr. matematika, logistika; mal. s-é maliarstvo ktorého základnou metódou je symbolizmus;
2. náb. s-é knihy obsahujúce základnú vierouku určitej cirkvi;
symbolicky prísl.: s. naznačovať, vyjadrovať, znázorňovať niečo; vyjadrovať sa s.; Ju bolo treba vyšibať korporatívne, pravda, len symbolicky (Gráf) náznakovo, obrazne;
symbolickosť i symboličnosť, -ti ž. symbolický ráz