svorný príd. zhodný v zmýšľaní a konaní; na tom založený, jednotný: s. kolektív; s-á spolupráca;
svorne prísl.: s. nažívať;
svornosť -i ž.: s. národov
svorne 2. st. -nejšie prísl.
jednomyseľne vychádzajúc z rovnakého zmýšľania, opierajúc sa o rovnaký názor • jednohlasne: predsedu zvolili jednomyseľne, jednohlasne • jednotne • svorne • súhlasne: svorne, súhlasne vystúpili proti názorom prednášajúceho • rovnako • zhodne • hovor. unisono [vysl. -izó-] • zried. unisónne [vysl. -izó-]: rovnako, zhodne, unisono reagovali na výzvu odborov
svorne 1. porov. jednotný 2 2. p. jednomyseľne
svorný príd. jednotný v zmýšľaní a v konaní: s-á rodina, s. národ; s-á spolupráca, s-é spolunažívanie; s-é mysle (Krčm.); Za ríšu prinesené krvavé obete predkov oceníte, ak budete svornými. (Stod.);
svorne, zried. i svorno prísl.: žiť, nažívať s.; spolupracovať; Posadali si svorne jeden vedľa druhého na priedomie. (Hruš.) Svorne sa vše v krčme pri skleničke držali. (Taj.) Len sa držme svorno — len sa majme radi. (Horal);
svornosť, -ti ž. zhoda, jednota v zmýšľaní a konaní: žiť v láske a svornosti (Kuk.)