svojvôľa -e ž. bezohľadné uplatňovanie vlastnej vôle, svojvoľnosť, zlovôľa: panská s., ubližovať zo s-e;
svojvoľný príd.: s. človek; s-é konanie svedčiace o svojvôli;
svojvoľne prísl.: s. ničiť;
svojvoľnosť -i ž.
svojvôľa -le ž.
ľubovôľa neobmedzená vlastná vôľa • svojvôľa: závisieť od ľubovôle, svojvôle pána • ľubovoľnosť • samovôľa: vybrať si podľa ľubovoľnosti
svojvôľa bezohľadné, zlovoľné uplatňovanie vlastnej vôle: akt brutálnej svojvôle • svojvoľnosť: urobiť niečo zo svojvoľnosti • zvoľa: ľudská zvoľa • samovôľa: panská samovôľa • kniž. zlovôľa: koristnícka zlovôľa
svojvôľa, -le ž. bezohľadné a náladové uplatňovanie vlastnej vôle, rozmarnosť, vrtošivosť: bezhraničná s., panská s.; detinská s. (Dobš.); Bezmedznosť svojvôle narážala na hrádze vzdoru. (Fr. Kráľ) Nemci strieľali zo svojvôle striedavo ľudí aj mačky. (Laz.)
svojvôľa [svav-; -vo-, -vu-] ž bezohľadné, náladové uplatňovanie vlastnej vôle, svojvoľnosť: uznawa, že z urbarskich haguw z gak bučze, gak dubočze k swemu stawgani a potrebi rozličzne wedla swigwuli (!) bral (JASENICA 1704); ah, auve, auve, szvavola k temu zvedla (CPM 1768)