svojský príd.
1. rodný, domáci, našský, svoj, vlastný; blízky, milý (op. cudzí): Z rodičovského domu, z rodácky svojského ovzdušia bola som vytrhnutá. (Šolt.) Bude mu hovoriť rečou blízkou, zrozumiteľnou, svojskou. (Šteinh.) Ľudia idú domov nadýchať sa svojského povetria. (Kuk.); svojský človek (Rys.); Nik ma už nemal za svojského, ale za cudzieho. (Kuk.)
2. svojrázny, osobitý, originálny: s. prístup (k veci), s. výraz (napr. umelecký), s. ráz, (u)robiť niečo s-ým spôsobom; Chcem byť cele svojským a samobytným tvorom. (Roy) Svojský i osobitný charakter nášho slovenského realizmu dáva práve táto výsadnosť tém zo spoločenského ovzdušia sedliackeho. (Mráz);
(po) svojsky prísl.: žiť svojsky; Rázus od začiatku svojej tvorby vyhraňoval sa svojsky. (Mráz) Vie výstižne a svojsky zveriť svoje myšlienky papieru. (Gráf) Oslovím vás hneď po svojsky (Hruš.) po našom, kolegiálne, po priateľsky;
svojskosť, -ti ž.