slobodný, čes svobodný príd 1. majúci voľnosť v konaní, rozhodovaní: zeby sloboden byl Martin k ureku, aby ge von vziwal k swe wuly, treba sy ge von sloboden prodat (SLIAČE 1589); myster slobodny gest sweho sina podle sweg wule včity; towariss na Wanocze slobodny gest (CA 1636; 1726); Buch slobodnym panem ge nad wsseckym stworeňym (PP 1734) L. swobodny pacholek ten muoz obdrzeti o swuy nagem wedle bozby piet ssylinkuow (ŽK 1473) slobodník; prosyme o slobodneho mystra, ktery ku trestany gest wywoleny na zlych lydy (NOVÁKY 1573) popravcu, kata; kralowstwj gsu, kde su slobodnj stawowe zwaskem praw mezj sebu zwazanj (KoB 1666) príslušníci šľachty; zemane, swobodnj panowe a hrabata messkagj w zámcych (OP 1685) príslušníci istého šľachtického stupňa; commeatum dare: swobodný pas, powolenj k odgjti (WU 1750) povolenie voľne cestovať 2. majúci politickú, hospodársku slobodu, zvrchovanosť, neporobený: panu richtarowi a radie mesta czisarskeho swobodneho Sstiawnicze (BÁNOVCE n. B. 1569); independens: slobodny, kdo žadnému podmaňeny nenj (KS 1763) L. dana gest zprava, ze ste sluzebnykj nase na svobodne czeste zlapaty dalj (STREČNO 1575 E) na verejnej komunikácii; (pán) ze slobodnych passyenek dal zagatj statek a owce (SKLABIŇA 1660) z obecných; slobodnj wogacy a draguny k pechote se pripogugj (KoB 1666) dobrovoľníci; ager compascuus: slobodné pole pasewné (KS 1763) obecné, kde možno pásť 3. kt. nie je v manželskom stave: (dom) ktery sam Johannes byl predal, gsa gesste slobodnjm mladencem (P. ĽUPČA 1598); z mylosti Bozi sem swug staw slobodny promenila a memu milemu za towaryssku wernu se odewzdala (BRATISLAVA 1662); gedna žena z gednim slobodnym zhressyla (RW 1702); ti ale, kterák viďeťi, svobodný ješťe mláďenec jsi (BR 1785) 4. neviazaný, voľný v správaní: ten slobodny a rozpustili žiwot twug, ktery wedess, pricina može biti, že sprawedliwost boska nahlu smrtu može te trestati (KT 1753); exlex: slobodny, bez práwa žigjcy, swawólny (KS 1763); Chrisaorius w chlipnostach telesnych zanečisteny, slobodny žiwot wgedol (MK 18. st) L. cžlowek mal welmy slobodny a rospustily gazik (SKá 18. st) bezočivý 5. neobmedzený zvláštnymi podmienkami: kterak gsau oni mezi sebuw swobodny fragmark z domy včinily (P. ĽUPČA 1587); widelily sme dwe komory k slobodnemu užiwany (ŽILINA 1692); do human neb do dwora cesta y studna ma byty slobodna (L. ONDREJ 1704); swobodné neb indyfferentnj wecy, které ani prikázané, ani zakázané negsu (MPS 1777) L. yako bi to mohlo bity, zebi on swe slobodi tak lachcze upustil, ponewacz mali ste starodawny s kapitule z ostrihomskeg slobodny list (TRENČÍN 1647) privilegiálnu listinu F. opilstwj anebo žaden, anebo maly wystupek gest, proto wssudy swobodny pas ma, nikde se netresce (SP 1696) voľný vstup 6. voľný v priestore, nezastavaný: žluta ruže slobodny plac myluge (OR 1672); hypaethrus: neprykryte mjsto, slobodné podnebj (KS 1763); tehotným zdrawé, swobodné a suché powetrj gest welmi potrebné (ZK 1778); obe strany na swobodne pole wytahly k bogi (HI 18. st) 7. oslobodený od niečoho: prigmi wieru nebeskeho prykazany, aby byl priebitek bosky, w kterem bi mohol poznati sebe, byti slobodneho od osydel diabelskych (BAg 1585); nekterj od porubou a obecnjch tarch slobodnj (KoB 1666); fatens, gako zeman, od takoweho myta slobodny bol (LIPTOV 1751); žádný po celý čas swého žiwobytj od wsselikého hrjchu wssednjho swobodný nebyl (MPS 1777); jsú mníški temer všaďe od moci biskupuv svobodné (BR 1785) 8. nezaťažený dlžobnou položkou: ya dom swoy slobodny dawam Petrassowy (ŽK 1454); zahrady pol y kopanicza, to wsseczko gyž zaplaczene mam a swobodne (ŽILINA 1598); gesu slobodni cztiry gitra zeme (JELŠAVA 1607); wssetek ten urek ge slobodni, anj neslissal, žebi od dakoho peniza bily wzaly na swug urek (IVACHNOVÁ 1736); (otec) zahradu slobodnu zanechal (PRÍBOVCE 1739); -e prísl bez obmedzenia, voľne, nezávisle, podľa svojej vôle: Ywaniš tu rolu oraczu slobodne kupil od Dorothy (RAJEC 1485 E); Petro dobrowolne a slobodne kupil wystawok od menowanych bratrow (L. TRNOVEC 1590); prjsedycy spoluradcowe magj slobodne, ale sprawedliwe poddawat (KoB 1666); slobodne pod druheho pana pregsti mužeme (VALASKÁ 1771); slobodne tuto sa rozčulugeme (PT 1778); -osť ž možnosť voľne sa prejavovať, sloboda: swobodnost wule nic giného nenj, než chtiwost dusse, kteráž sama sebe pohibuge k čemukoli chut má (VP 1764); swobodnost osobská, ktera každemu cžloweku wlastna gest (NJ 1785-88) F. Ondreg zadal, abichom zapsali w meske knihy sedeni geho, kterezto wlastnie geho gest, take geho zene y dietkam geho w slobodnosti wekow (ŽK 1492) na veky vekov
svobodne, svobodný p. slobodný