svitanie -nia -ní s.
svitanie p. úsvit 1
úsvit 1. čas pred blížiacim sa východom slnka: pracovať od úsvitu • svit • svitanie • brieždenie: vstávať pred svitom, svitaním, brieždením • rázsvit (Felix) • poet.: predsvit (Vajanský) • rozbresk (Zúbek) • zorenie (Sládkovič)
2. p. začiatok
svitanie, -ia str. svit, úsvit, brieždenie: vstávať, zobudiť sa na svitaní (o svitaní) nad ránom, pred východom slnka, na brieždení; Znova sa zabávalo a tancovalo až do svitania. (Al.) Kohút ohlásil svitanie. (Švant.)
svitanie [-í] s svetlo pred východom slnka, svit, brieždenie: na switanj wzata gest Raba, s čeho zarmucenj gest nepritel Turek (RUŽOMBEROK 1598); wichod geho (slnka) predchazy zore a switanj (KoB 1666); pred sytanym stal Gurčo; zduteho barana na switany dal pacholkowy zarezati (KRUPINA 1689); na switanyu yducze za wolmi (SKALICA 1723); hwezda Deňica takrečena ma običag pred switanim aneb prede dnem wichazeti (MS 1758); crepusculum: switanj ranné, zmrkanj wečerné (KS 1763) F. od s-a do mraku, do súmraku celý deň, od rána do večera: natolko vyzdvihli nam panštinu veliku, kteremu gazdovi dvesto dni, kteremu 300 dni, a to od svitana do mraku (UHROVEC 1776 LP); žádám ruku milosrdenstwj od swjtánj až do sumraku (KO 1782)