sviatosť -i ž. náb. prostriedok, ktorým sa veriacim udeľuje osobitná milosť: s. krstu; Oltárna s. eucharistia;
sviatostný príd.: s-é dary
sviatosť -ti -tí ž.
sviatosť, -ti ž. posvätný úkon, pomocou ktorého sa podľa učenia kat. cirkvi veriacim dostáva osobitnej milosti: sedem s-í; chodiť k s-iam; vysluhovať s-i; s. krstu; s. oltárna eucharistia; Vo dverách útulku sa zišiel s farárom, idúcim so sviatosťou posledného pomazania ku chorému Mišovi. (Jégé); žart. Tiež sa [ti] sviatosti manželskej zachcelo? (Jil.) chceš sa oženiť?
● hovor. žart. siedma s. manželka, žena: Ivan, si ty vraj papuča tej siedmej sviatosti. (Urbk.); opatrovať niečo ako s. veľmi úzkostlivo, starostlivo, šetrne; zaobchádzať s niečím ako so s-ou opatrne, šetrne;
sviatostný príd.
sviatosť [svie-, svá-] ž 1. posvätný úkon, pomocou ktorého sa veriacim kresťanom dostáva osobitnej božej milosti: aby my (Kristus) racžyl daty w tegto swietosti swoge swate tielo pod spusobem chleba a swogu swatu krew pod spusobem wyna; lide niektery, ktery malo anebo zhola nicz o takowychto swatostech nedržia (BAg 1585); dana mu gest swoboda slussně prisluhowati swatosti (RUŽOMBEROK 1598); prwňý swátost gest swatý krst; druhá swátost birmowaňý (CC 1655); običege poswatné aneb swatosti (SC 17. st); werjm, že ten Krystus Pan račyl w cyrkwi sweg swateg vstanowit sedmero swatrosty (BD 1779); krest drželj toliko za ceremoniu, a nie za swatost (CS 18. st) L. (velebná) s. oltárna, s. Večere Pána eucharistia: cžo gest swatost oltarna; welebna swatost Wecžere Panie (BAg 1585); o prygýmaňý welebné swátosti pod gedným spúsobem (CC 1655); kazatel welebnu swatost (:neb Wečeru Pane:) prisluhuge (KoB 1666); wiklad božjho tela aneb swatosti oltarny (Le 1730); kolkokolwek bi gich ku welebneg swatosti oltarneg nabozne pristupowalo (MS 1758); s. križmovania, posledného pomazania posledné pomazanie: swátost Zákona nowého Pomazaňý poslednýho páta gest w počtu widaná (CC 1655); co pak slussy o swatosty kryzmowany werity (ŠV 1675) 2. posvätný úkon moslimského mohamedánskeho náboženstva: obecné pobožné potrebi odbavujú, které jsú obrezávať, na modlitbu z veže zvolávať, ze zvolaními sa modliť a podobné jejích svátosťi; oňi obrezáňí své za svátost pokladajú (BR 1785) 3. posvätné pozostatky svätých, relikvia: reliqviae: swáttosti swatych (KS 1763); (videla) svet a jeho márnosti, klášter a jeho svátosti (BR 1785); sacrarium: misto k drženi svátosti (LD 18. st)