svetský príd. súvisiaci so životom na svete, medzi ľuďmi, pozemský: s-é šťastie, radovánky; s-á poézia, op. náboženská, duchovná
● s-á sláva – poľná tráva sláva obyč. netrvá dlho; expr. vyjsť na s. posmech zažiť posmech ľudí;
svetsky prísl.;
svetskosť -i ž.
svetský -ká -ké 2. st. -kejší príd.
Nový Svet Nového -ta m. obec na západnom Slovensku v Seneckom okrese východne od Senca;
Novosvetčan, Svetčan -na pl. N -nia m.;
Novosvetčanka, Svetčanka -ky -niek ž.;
novosvetský, svetský -ká -ké príd.
pozemský týkajúci sa života na zemi • svetský: pozemské, svetské radosti, starosti • hmotný (op. duchovný): pozemské, hmotné bohatstvo • tento • pren. expr. ničotný (z náboženského hľadiska; op. druhý, onen): pozemský, tento, ničotný svet, život (op. večný) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé)
p. aj pominuteľný
svetácky 1. obyč. pejor. ktorý má rád svetské pôžitky, búrlivý spoločenský život; ktorý neuznáva spoločenské obmedzenia, konvencie (o človeku); svedčiaci o tom • bohémsky: na oslavu prišli aj jeho svetácki, bohémski priatelia • pejor. bonvivánsky (typický pre ľahkovážneho pôžitkára): bonvivánska povaha • nespútaný • uvoľnený • voľný: nespútaný, uvoľnený, voľný život • hýrivý • márnivý • niž. hovor. flamenderský (ktorý rád hýri, rozhadzuje): hýriví, márniví umelci • svetský: svetský človek (op. duchovný, uzavretý) • rušný • búrlivý (o živote)
p. aj pôžitkársky
2. obyč. pejor. ktorý je charakteristický pre vyššiu spoločnosť, veľký svet • veľkosvetský • veľkopanský: svetácke, veľkosvetské prostredie; veľkopanské spôsoby • kniž. mondénny: mondénna dáma • kniž. nonšalantný (vedome nedbalý): nonšalantné správanie, gestá
svetský 1. ktorý súvisí so svetom, so životom na zemi, medzi ľuďmi • pozemský: znášať svetské, pozemské trápenie; zriecť sa svetskej, pozemskej slávy (op. náb. nebeskej) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé) • ľudský (ktorý prichádza zvonka, od ľudí): nedať na svetské, ľudské reči • laický (op. duchovný, cirkevný, náboženský): laická osoba, laická stredoveká poézia • kniž. sekulárny: sekulárne školstvo (op. cirkevné) • kniž. profánny
2. p. svetácky 1
svetský príd.
1. patriaci svetu, životu na tomto svete, pozemský: s-é šťastie, s-á sláva, s-á krása; s-é poklady (Hruš.); s-á márnosť; s-é veci (Vans.); s-é túžby; s-é bolesti (Hor.); s-é rozkoše; s. ruch (Zúb.); mamona svetská (Min.);
2. expr. týkajúci sa ľudí, pochádzajúci od ľudí: s-á múdrosť (Sládk.); s-á priazeň; svetská chvála (Kuk.); Pre svetské reči hľadeli na ňu ako na osobu v dome cudziu. (Taj.) Začala hovoriť o skazenosti svetskej. (Vaj.)
● na s-ú hanbu, potupu (napr. urobiť niečo) na posmech ľudí, verejnosti; vyjsť na s-ú hanbu, s. posmech zaziť posmech ľudí (verejnosti);
3. vzťahujúci sa na necirkevné osoby, veci, javy, nie cirkevný, laický, nenáboženský: s-á vrchnosť, s-á moc, s-é právo, s-á osoba; s-á pieseň, s-á poézia; s-é knihy (Vlč.); s-á kázeň (Taj.); s. klérus, s. kňaz na rozdiel od rehoľného; Na skúšku prichádzalo aj desať pánov: kňazov a svetských z mesta. (Taj.); s. človek (Zúb.);
4. svetácky, márnivý; zmyselný: s. človek, s-á žena; Andreja nadchádzali svetské myšlienky. (Kuk.)
5. zried. potuľujúci sa svetom, potulný: s. bludár (Dobš.);
svetsky prísl.: žiť svetsky, zabaviť sa s.;
svetskosť, -ti ž.
svetský príd 1. týkajúci sa celého sveta, svetový: tuto prisahu kladieme ne pre hanbu swetsku, ale pre samu bosku sprawedliwost (K. N. MESTO 1690); cosmicus: swetsky; caelestis: nebésky, swetsky, powetrny hwezdnaty (KS 1763) F. kurwa sweczka, nehodna sy w pocztywey dedine biti (TURIEC 1590) (nadávka) 2. týkajúci sa života na zemi, pozemský op duchovný: bylo by dietie w dewiti letech, obdrzy prawo swietske y stoliczne (ŽK 1473); poproste mileho Pana Boha za dwa stawy, za swethsky y duchowny (SM 1479); wedle mnohych dobrych lidy duchownych y swetskych prisazneho swedomy (SLIAČE 1543); swetske nazzjwaly, cokoly wen z chramu modlarskeho bilo neposwatne a bohom oddane (KoB 1666); mordarstwy a zbogstwy zgewne smrtou magj se wynahrazowaty a odplaczowaty, gako nam toho dosweczugy bosky y swetsky zakon (KRUPINA 1683); dum mladežy swetskeg anebožto konwykt (KrP 1760); predlož sy palac negaky, w kterém sa gak swaté a pobožné, tak y swetské a hanebné obrazy nacházagú (DC 1797) 3. laický, op kňazský: wssem swetskym lidem neb laikum podle posluhowáno bylo (DuP 1716); lajcus: swetsky, neposweceny (KS 1763) 4. cirkevný, nie rehoľný: aby z mníchuv nikeho aňi za kazatela aňi za spovedlníka ňemali, než z cirkewníkuv, ze svetskích kňezuv (BR 1785); nebuď cirkewníkem (:swetskím knezem:), než čokoliw giné (BU 1795); subst s. m kto nepatrí do duchovného stavu, laik: sa krik v klášteri bil strhnúl, ke dverum svetskí pribehli a mňa mníški hňedki do podzemnnéj komúrki wetkali; (mofti) ňé nad všeckím kňezstvím toliko, ale i nad svetskími druhá hneď jest po sultánovi osoba (BR 1785); po s-y prísl výraz k 2: pompaliter: nadhérňe, pyssňe, po swetsky (KS 1763); -stvo s hromad neduchovné osoby op duchovenstvo: swetský wogák od duchowního gest natolko rozdílný, nakolko gest rozdílné swetstwj od duchowenstwá (BPr 1787)