svetoobčan -a mn. -ia m. kozmopolita;
svetoobčianka -y -nok ž.;
svetoobčiansky príd. i prísl.;
svetoobčianstvo -a s. kozmopolitizmus
svetoobčan -na pl. N -nia m.
kozmopolita prívrženec kozmopolitizmu • svetoobčan
svetoobčan p. kozmopolita
svetoobčan, -a, mn. č. -ia m.
1. kozmopolita; muž uhladeného vystupovania, gentleman: Natoľko bol svetoobčanom, že mu nechcel ukázať svoju nevôľu. (Jégé) Bol u neho dokonalý mladý svetoobčan. (Urb.)
2. expr. človek, občan, pozemšťan: S radosťou hľadela v ústrety príchodu malého svetoobčana. (Vans.);
svetoobčianka, -y, -nok ž.;
svetoobčiansky príd.;
svetoobčianstvo, -a str. kozmopolitizmus: Hovoria o svetoobčianstve, aby potlačili vlastenectvo. (Lajč.)