svetelný príd.
1. súvisiaci so svetlom, pozostávajúci zo svetla: s. lúč, s-á energia; astron. s. rok vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za 1 rok
2. vyžarujúci svetlo, svietiaci: s. zdroj, s-á reklama;
svetelne prísl.;
svetelnosť -i ž. schopnosť vydávať svetlo; miera, st. tejto schopnosti: s. hviezd
svetelný -ná -né príd.
optický vzťahujúci sa na svetlo al. na svetelné a iné javy vnímané zrakom • svetelný: dúha je optický, svetelný jav • zrakový • vizuálny: optický, zrakový vnem; optický, zrakový, vizuálny klam
svetelný p. optický
1. týkajúci sa svetla, utvárajúci sa zo svetla, pozostávajúci zo svetla: s. pás, s. lúč, s. kúpeľ; s. efekt, s. kontrast; s-á energia; s. obraz; s-é vlny; expr. s-á hra bleskov; s-á hmla (Hruš.); Zahľadeli sa na tancujúce svetelné škvrny, čo vystrekovali z piecky. (Fr. Kráľ); astron. s. rok jednotka na meranie medzihviezdnych vzdialeností;
2. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, svietivý: s. zdroj, s. signál, s-é zariadenie; s-á raketa, s. náboj; s-á reklama;
svetelne prísl. čo sa týka svetla: javisko dobre s. vybavené; pren. Sovietsky občan číta nielen jasného, svetelne radostného Puškina. (A. Mat.);
svetelnosť, -ti ž.
1. schopnosť vydávať svetlo, svietivosť: s. hviezd, s. rozpálenej hmoty; mal. s. farieb;
2. množstvo svetla, ktorým je niečo osvetlené: s. izby, s. miestnosti