sveták -a mn. -ci m. často pejor. kto (pôžitkársky, bez zábran) užíva život; kto sa vyzná vo svete: skúsený s.;
svetáčka -y -čok ž.;
svetácky príd. i prísl.: s-e spôsoby veľkosvetské, mondénne; s. sa správať;
svetáckosť -i ž.;
svetáctvo -a s. svetácky spôsob života
svetácky -ka -ke príd.
pôžitkársky ktorý sa oddáva pôžitkom, svedčiaci o pôžitkárstve • požívačný • požívačský • požívačnícky: pôžitkársky, požívačný, požívačský, požívačnícky človek • vychutnávačský: vychutnávačské sklony • rozkošnícky: rozkošnícky život • labužnícky (i pren.) • maškrtný • gurmánsky • expr. lakotný (ktorý sa vyžíva v jedle): labužnícka, maškrtná, gurmánska, lakotná povaha; sledoval dievča s labužníckym výrazom v tvári • pejor.: konzumný • konzumentský (zacielený iba na spotrebu, na materiálne hodnoty): konzumná, konzumentská spoločnosť; konzumentský egoizmus • svetácky • pejor. bonvivánsky (ľahkomyseľne sa oddávajúci svetským pôžitkom): svetácky, bonvivánsky typ človeka • hedonický • hedonistický • epikurejský (vyžívajúci sa v pôžitkárstve, vyhľadávajúci slasť a rozkoš) • chlipný (vyhľadávajúci, oddávajúci sa telesným pôžitkom): chlipný muž, pohľad • subšt. fajnšmekerský
svetácky 1. obyč. pejor. ktorý má rád svetské pôžitky, búrlivý spoločenský život; ktorý neuznáva spoločenské obmedzenia, konvencie (o človeku); svedčiaci o tom • bohémsky: na oslavu prišli aj jeho svetácki, bohémski priatelia • pejor. bonvivánsky (typický pre ľahkovážneho pôžitkára): bonvivánska povaha • nespútaný • uvoľnený • voľný: nespútaný, uvoľnený, voľný život • hýrivý • márnivý • niž. hovor. flamenderský (ktorý rád hýri, rozhadzuje): hýriví, márniví umelci • svetský: svetský človek (op. duchovný, uzavretý) • rušný • búrlivý (o živote)
p. aj pôžitkársky
2. obyč. pejor. ktorý je charakteristický pre vyššiu spoločnosť, veľký svet • veľkosvetský • veľkopanský: svetácke, veľkosvetské prostredie; veľkopanské spôsoby • kniž. mondénny: mondénna dáma • kniž. nonšalantný (vedome nedbalý): nonšalantné správanie, gestá
sveták, -a, mn. č. -ci m.
1. človek voľných mravov, pôžitkársky, samopašne žijúci človek, hýrivec, ľahtikár: Prefíkaný sveták, veľkomestský štréber vlúdil sa do ich rodinného kruhu. (Urb.) Hoci bol kňaz, budil dojem blazeovaného svetáka. (Urb.); človek-sveták, bez predsudkov, s voľným umeleckým pohľadom na svet (Vaj.);
2. tulák, vandrovník, svetobežník, človek bez domova: sveták bez vlasti (Škult.); Po miškároch prišiel na rad kominár, potom nejaký túlavý vojak, potom Bosniak, čo predáva hrebene a nože, samí svetáci, ktorí vírili prach po všetkých cestách. (Švant.);
svetáčka, -y, -čok ž.;
svetácky príd. i prísl.: s. človek, s-e spôsoby, s-e názory; [Sestra] mi vedie do rodiny svetáckeho pobehaja. (Vaj.) Uličník vysekne poklonu so svetáckou eleganciou. (Hruš.) Široké americké okuliare dodávajú jeho tvári svetáckeho výrazu. (Ai.); s. znudený, unudený človek; žiť s.;
svetáckosť, -ti ž.